V kábulskej psychiatrickej klinike je najdôležitejším liekom na drogovú závislosť reťaz. Spútané ruky aj nohy majú zamedziť tomu, aby pacient utiekol, aby v zúfalstve a agónii z abstinencie napadal iného pacienta alebo aby svoje trápenie ukončil samovraždou.
Ešte pred niekoľkými rokmi sa tu "liečilo" len zopár jedincov, ktorých do nemocnice väčšinou násilím dovliekli príbuzní. Narkoman užívajúci drogu vnútrožilovo bol vzácnosťou. Všetko, čo sa v krajine vyrobilo, išlo na export.
Dnes sa situácia radikálne zmenila. Afganistan už nie je len ópiovým rajom, veľkovýrobňou heroínu a drogovým laboratóriom, ale aj obrovským trhom. Afganci sa zmenili zo skúsených fajčiarov ópia na nepoučených príjemcov vnútrožilovo aplikovanej drogy.
Od malička
"Musíš to vedieť," hovorievali svojim synom afganskí staršinovia, ktorí vdychovali slastný dym v ópiových brlohoch. Mladí sa však vymkli kontrole.
Už sa ani príliš neskrývajú pred zrakmi verejnosti a pred políciou. V metropole Kábule posedávajú okolo rieky Kábul a posielajú si opotrebovanú ihlu. Aj každá dedina má svojho intravenózneho narkomana alebo celú skupinku.
Často sa závislými od drog stávajú už malé deti. Mamičky na radu starších podávajú chorým deťom "niečo na upokojenie", aby toľko neplakali. Potom už celý život bez "niečoho na upokojenie" nemôžu existovať.
Márne pokusy
V polovici apríla sa v meste Laškargach uskutočnila policajná operácia, o ktorej sa v provincii Helmand, mimochodom, jednej z najväčších producentov makovíc, bude ešte dlho hovoriť. Cieľom razie totiž bola žena. Pani Zarmina. Údajne zdatná obchodníčka s drogami.
Keď však polícia dorazila pred jej dom, Zarmina v ňom už dávno nebola. Stalo sa to, čo je pri zápase s pestovateľmi i priekupníkmi drog obvyklé - niekto z polície je na nich napojený, dostáva od nich pravidelné desiatky, ktoré presahujú mnohonásobne jeho policajný plat, a včas ich za to informuje o pripravovaných akciách.
Tentoraz hlavu gangu Zarminu nechali utiecť. Zatknutých však bolo 15 menej významných dílerov. Trinásť mužov a dve mladučké dievčatá. Skoro deti. Tie sa snažili drogu iba kúpiť. Prikázalo im to ich príbuzenstvo. Prevažná časť rodiny je závislá. Policajti dievčatá pustili na slobodu.
Divoký Badachšán
Deň predtým sa muži zákona pokúšali pustiť sa do sporu s pestovateľmi maku na opačnom konci krajiny - v horskom Badachšáne - provincii nedostupnej, divokej, nebezpečnej a veľmi chudobnej. Vlastne nič iné ako pestovať mak a zbierať ópium miestni ľudia robiť nemôžu. Pšenica tu proste nerastie.
Polícia sa však tentoraz nezameriavala ani tak na chudobných farmárov, ktorí za skromné zárobky sotva uživia rodinu.
Hľadali laboratóriá. A našli dve: v okresoch Gačan a Rochšan, v oblasti Vardudž preslávenej nepokojmi a nepoddajnosťou centrálnej vláde. Výroba heroínu tu prebiehala v dosť primitívnych podmienkach. Možno keby to videl európsky narkoman, radšej by abstinoval.
Polícia zlikvidovala 35 kíl heroínu. Zatýkanie sa však nekonalo. Ako obvykle, všetci z miesta činu včas odišli domov. A zvyšok dediny? Svedkovia? Nikto sa neodváži udať suseda, tým skôr, že z výroby heroínu profituje rôznym spôsobom celá oblasť.
Veľa narkomanov je aj medzi deťmi.
Farmára poháňa strach
Tento rok sa podľa expertov OSN očakáva rekordná úroda ópia v Afganistane. Zákon, ktorý pestovanie maku zakazuje, rešpektuje čím ďalej menej ľudí. Podľa Jeana-Luca Lemahieu, šéfa afganskej kancelárie Úradu pre drogy a kriminalitu OSN, je zvýšená aktivita farmárov a afganských priekupníkov spôsobená aj strachom. Afganci sa jednoducho boja, čo s nimi bude po roku 2014, až odídu vojská NATO.
Množstvo afganských médií predpovedá chaos či dokonca občiansku vojnu. Nezamestnanosť, ktorá už teraz dosahuje 40 percent, ešte vzrastie. Chudoba sa rozšíri aj medzi dnes celkom zabezpečené vrstvy obyvateľstva. Farmári sa teda snažia predzásobiť. Zarobiť si dosť, kým to ide, aby ťažké obdobie prežili.
Milión Afgancov na ihle
Od chvíle, keď do krajiny na jeseň roku 2001 vstúpili americkí vojaci, sa nepodarilo znížiť výrobu drog ani o gram. Dodnes sa v tejto krajine vyrába 90 percent z celkovej svetovej produkcie opiátových drog.
Operácia "Trvalá sloboda" pod velením NATO dokonca pre niektorých pestovateľov maku vytvorila zrejme lepšie podmienky, ako mali počas fundamentalistického režimu. Od roku 2006 sa v provincii Helmand zvýšila produkcia tejto základnej suroviny pre výrobu heroínu trojnásobne.
Ešte väčším prekvapením sú posledné údaje o užívateľoch drog v Afganistane - vyše milióna Afgancov prijíma vnútrožilovo heroín. Vzhľadom na to, že Afganistan má 35 miliónov obyvateľov, ide o najväčšiu koncentráciu narkomanov na svete.
Aj keď sa vláda prezidenta Karzaja spoločne s OSN a velením NATO pokúšala o realizáciu viacerých programov, ktoré mali za cieľ nahradiť mak inou kultúrnou plodinou, nikdy sa nepodarilo nájsť takú alternatívu, aby afganskí poľnohospodári dosahovali porovnateľné zisky. Napriek tomu, že je zber ópia fyzicky veľmi náročný a často doň musí byť zapojená celá rodina vrátane detí, aby si zarobila na základné potraviny a potreby, stále je mak najvýhodnejšou plodinou v Afganistane.
Okrem toho rastie aj na miestach a v takých náročných klimatických podmienkach, kde by napríklad pestovanie obilnín vôbec nebolo možné.
Ani prítomnosť NATO nezastavila produkciu ópia.
Návrat narkomanov
Svoju úlohu v rozšírení novej afganskej "módy", za ktorú sa vnútrožilová aplikácia drog považuje, zohral aj hromadný návrat utečencov po páde režimu Talibanu. Milióny Afgancov žili v utečeneckých táboroch v Iráne a Pakistane, kde s užívaním heroínu začali. Teraz priniesli tento nešvár do vlasti.
Okrem toho mnoho narkomanov sú muži bez práce, ktorých je podľa oficiálnych údajov skoro polovica obyvateľov v produktívnom veku. Neschopnosť uživiť rodinu a bezvýchodiskovosť situácie Afgancov vháňa do náručia obchodníkov s heroínom, ktorých je v krajine obrovské množstvo a de facto každý pozná nejakého zo svojho blízkeho okolia. Dostupnosť drogy je oveľa väčšia než v ktorejkoľvek inej krajine. Gram heroínu v Kábule stojí okolo šesť dolárov.
Liečenie závislých je v krajne na primitívnej úrovni. Podľa spravodajcu BBC a autora dokumentárneho filmu "Narkománia - skrytá bolesť Afganistanu" Tachira Kadira je na celú krajinu len 2305 lôžok v špeciálnych liečebniach. Rozpočet im každoročne pridelí 2,2 milióna dolárov, čo je pri milióne závislých niečo vyše dvoch dolárov na osobu.
Nádej je v ružovom oleji
Asi 10 percent z celkového počtu obyvateľov Afganistanu je zapojených do biznisu s drogami. Teda zhruba tri milióny ľudí majú čo jesť len vďaka ópiu.
Zatiaľ sa nepodarilo nájsť nič, čo by mak nahradilo. Len jediný pokus zatiaľ nestroskotal - vo východoafganskom Džalalabáde boli pestovatelia ópia v rámci humanitárneho projektu preškolení na výrobcov ružového oleja.
Jeden liter stojí niekoľko tisícov dolárov. Odoberá ho nemecká kozmetická firma.
Ak by sa Európa začala viac voňavkovať a menej si pichať heroín, má Afganistan, ako vidno, šancu stať sa svetovým výrobcom ružového oleja.
