Izrael, či niektorí jeho predstavitelia, urobili v posledných dňoch gestá, ktoré naznačujú, že sa krajina pomaly mení.
Už to nie je len diskusia o tom, ako zahrnúť do spoločenstva aj tých, čo sú „iní“. Ako ich rešpektovať, či ich minimálne nezhadzovať.
Pred niekoľkými dňami pri spomienkovej ceremónii pre padlých vojakov navštívil náčelník izraelskej armády podľa tradície hrob vojaka, ktorý zomrel ako posledný. Problém bol v tom, že hrob, ktorý vybrali, nebol na vojenskom cintoríne najčerstvejší. Bol však v sekcii, kde pochovávajú židovských vojakov.
Nateraz posledným padlým bol mladík, ktorého židovský pôvod bol sporný, a preto ho pochovali v inej časti cintorína. Bol z toho oprávnený škandál a nasledovalo po ňom rozhodnutie, že sa to už nestane. Náčelník neskôr navštívil správny hrob.
Zmeny čakajú aj najposvätnejšie miesto židov - Múr nárekov. Šéf Židovskej agentúry a bývalý sovietsky disident Nathan Šaransky navrhol, aby sa pri Múre, ktorý má tiež podľa tradície sekciu vyhradenú pre mužov a pre ženy, otvorila ďalšia. V tej by sa mali modliť ľudia z kongregácií, kde sa muži a ženy modlia spolu.
Šaranského návrh je reakciou na niekoľkoročné úsilie židovských žien modliť sa spolu s mužmi, ktoré sa občas skončilo prekáračkami na svätom mieste, občas dokonca zadržaním nábožných žien. Je zrejmé, že Šaranského idea mnohých nenadchýna, lebo znamená, že exkluzivita ultraortodoxného judaizmu sa podryje na exponovanom mieste a môže posilniť snahy, aby sa vytratila aj inde.
Gesto armády aj Šaranského je dobrou správou. Aj keď viacerých pobúri a mnohí ho nebudú akceptovať.
