Londýn 26. septembra (TASR) - Británia označila dnes irackého prezidenta Saddáma Husajna za pravdepodobne najhoršieho porušovateľa ľudských práv na svete a varovala, že až do odzbrojenia by mohol použiť chemické zbrane voči vlastnému ľudu.
Minister zahraničných vecí Jack Straw využil predstavenie výročnej správy britskej vlády o ľudských právach na podporu postoja Londýna voči Saddámovi, keď sa vrátil k útoku na kurdské mesto Halabdža ako príkladu opatrení, ku ktorým sa Saddám Husajn uchyľuje pri utláčaní obyvateľov Iraku.
"Pred 14 rokmi Saddám Husajn nariadil lietadlám, aby rozstriekali nervový plyn nad kurdským mestom Halabdža," povedal Straw pred plagátom ukazujúcim obete útoku, pri ktorom zahynulo asi 5000 ľudí. Hrôza pre Iračanov sa však podľa Strawa neskončila a situácia v oblasti ľudských práv v Iraku patrí, ak nie je, najhoršou na svete.
Straw tiež citoval správu Amnesty International (AI) z októbra 2002 uviedol o poprave desiatok žien, obvinených z prostitúcie, milíciami zriadenými Saddámovým najstarším synom Udajom. Medzi popravenými bola aj pôrodníčka jednej z popredných bagdadských nemocníc, ktorá kritizovala korupciu irackého zdravotníctva.
Šéf britskej diplomacie spolupracoval s USA na návrhu tvrdej rezolúcie OSN, ktorá by overila prísľub Iraku opätovne vpustiť zbrojných inšpektorov do krajiny.
V utorok Británia zverejnila dokument o Iraku, tvrdiaci, že Bagdad by mohol odpáliť chemické alebo biologické hlavice v priebehu 45 minút od nariadenia. Podľa Strawa je Saddám pripravený znova použiť takéto zbrane aj proti vlastným ľuďom alebo susedným štátom. Avšak AI, ktorú Straw citoval, aby zdôraznil Saddámove porušovania ľudských práv, britského ministra obvinila, že "hrá politiku" s ľudskými právami.
"Prezentovať bezletové zóny ako ďalší nástroj ochrany ľudských práv, to je politické," vyhlásil hovorca AI Kamal Samari, ktorý tiež kritizoval západné vlády za zdržanlivé protesty v čase útokov v Halabdži. Čo je podľa Samariho jasné, je to, že počas rokov sledovania bezletových zón sa vyskytlo mnoho incidentov, pri ktorých zahynuli civilisti v dôsledku bombardovania.
Bagdad obviňuje americké a britské lietadlá dohliadajúce na dodržiavanie zón, vytvorených bez jednoznačnej podpory OSN po vojne v Perzskom zálive v roku 1991, z útokov na nevinných civilistov. Washington a Londýn tvrdia, že ich stroje útočia len na vojenské ciele.
"Otázka ľudských práv bola zmanipulovaná," vyhlásil Samari pre tlačovú agentúru Reuters s tým, že nikto nehovorí o utrpení Iračanov nielen v rukách irackej vlády, ale aj v dôsledku sankcií.
