Britskej expremiérke prišli ku Katedrále svätého Pavla dať zbohom najmä jej priaznivci.
Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
K námestiu pred Katedrálou svätého Pavla dolieha smútočná hudba a pravidelné údery bubna.
Oboje postupne zosilnie, až sa z dolného konca ozve potlesk. Tisícky ľudí zaostria na jediné miesto. To musí byť ona. Margaret Thatcherová.
Tlieskanie vzápätí strieda ticho, do ktorého pomaly vojde šesťzáprah čiernych koní ťahajúcich lafetu a na nej rakva ukrytá pod vlajkou Veľkej Británie. Chodníky lemujúce okraj námestia sú plné. Všetci však zmĺkli.
Rakva s ostatkami britskej premiérky prišla do cieľa pohrebného sprievodu. K slávnej londýnskej katedrále, v ktorej už čaká cez dvetisíc smútočných hostí vrátane britskej panovníčky Alžbety II.
Unesená ŠkótkaVojaci v slávnostných uniformách potom pomaly a iba za zvukov odbíjania jediného zvona vynášajú rakvu po schodoch do chrámu.
„Mám pocit, že sa dívam na dôležitú časť histórie. Podobného pohrebu sa už ďalší ministerský predseda nedočká,“ prehovorila po chvíli Danuta Nowická zo Škótska, ktorá všetko sledovala priamo od zábradlia deliaceho prizerajúcich od trasy sprievodu.
Aby sa dostala do prvého radu, prišla už pred šiestou ráno. Rakva s barónkou Thatcherovou pritom dorazila o jedenástej dopoludnia.
Našli sa však aj takí, ktorí pred chrámom aj spali. Len aby na smútočnú procesiu a hostí videli čo najlepšie.
AtrakciaKanaďanka Margaret Kittleová si rozložila stoličku na chodník už v utorok na poludnie. Zásobila sa jedlom, vzala si dva teplé kabáty. To ešte hýrila náladou a opisovala, ako rada navštevuje akcie, kde sú svetoví lídri alebo panovníci.
„Baví ma to už 75 rokov. Už ako štvorročná som videla kráľovnú matku v Kanade. Bola som na svadbe aj na pohrebe princeznej Diany, pohrebe kráľovnej matky, na svadbe princa Charlesa a Kamily. Videla som Gorbačova a vôbec väčšinu svetových lídrov,“ opisuje.
„Rada vidím ľudí, ktorí niečo dosiahli. Margaret Thatcherovú som obdivovala. Pomohla s Reaganom a Gorbačovom strhnúť železnú oponu. A tvrdo pracovala, do postele nechodila skôr než o tretej ráno,“ hovorí nadšene.
Noc na ulici prespal aj Danny Jones z Liverpoolu, ktorý prišiel s desaťročným synom. Na námestí sa usídlili už v utorok popoludním
„Ešte nikdy som to neurobil, ale rozhodol som sa prísť pre tie negatívne reakcie po jej smrti a vzdať jej úctu,“ vysvetľuje.
Prečítajte si tiež:
V Británii nič nefungovalo. Kým neprišla Železná lady
Dojímavá nudaNa námestí pred katedrálou sa počas niekoľkých hodín vystriedalo niekoľko nálad: od rannej únavy a nudy cez pobavené vítanie politikov a dojemné reakcie na kráľovnú až po úplné ticho, keď priniesli rakvu do katedrály.
Oči niektorých ľudí pritom boli vlhké a okrem zvonu bolo počuť len šťukanie fotoaparátov. Prehovoriť sa takmer nikto neodvážil ešte hodnú chvíľu po tom, čo sa za rakvou zavreli hlavné dvere chrámu.
„Je mi smutno. Je to dôležitý moment v histórii. Je to vlastne koniec jednej éry,“ uvažoval postarší James Wood z Londýna.
Keď potom vojaci rakvu s Margaret Thatcherovou vynášali, rozhostilo sa už známe ticho. Až potom po chvíli začal ktosi tlieskať a potlesk sa bleskovo prelial celým námestím.
Plukovník, môžem dostať ďalší drink?V roku 1982 bojoval vo vojne o Falklandy. Aj preto ho pozvali na pohreb Margaret Thatcherovej. „Bola to úžasná žena,“ hovorí plukovník vo výslužbe Tony Davies (68).
Čo pre vás znamená pozvánka na pohreb?
„Som neuveriteľne poctený. Margaret Thatcherová bola úžasná žena, ktorá toho urobila nesmierne veľa pre Britániu.“
Súhlasili ste vždy s jej politikou? Čo si myslíte o dani z hlavy, rušení baní, obmedzení odborov. Nemajú kritici v niečom pravdu?
„Nebola dokonalá. Robila chyby. Napríklad daň z hlavy bola jednou z najväčších politických chyb (daň z hlavy sa odvíjala od počtu dospelých ľudí v domácnosti, nie od príjmu, pozn. red.). Nikto túto daň nechcel, no ona ju pretlačila. Čo sa týka baní, tak dala jasne najavo, že nie sú ziskové. Otvorené stáli krajinu príliš veľa.“
Čo bol podľa vás jej najväčší prínos?
„Predtým robotníci takmer vôbec nevlastnili byty či domy. Umožnila všetkým kúpiť si bývanie. Predajom štátnych bytov sa to začalo, potom sa rozbehol obchod s nehnuteľnosťami. To predtým nebolo.“
Stretli ste sa s Margaret Thatcherovou osobne?
„Niekoľkokrát. Navštevovala naše organizácie, ktoré pomáhajú veteránom. A bola vždy skvelá, so všetkými hovorila. Rada si dala drink, napríklad whisky alebo gin. Rád spomínam na stretnutie v roku 2007, keď sa stretli asi päťdesiati veteráni. Jej personál ma upozornil, že musí odísť o trištvrte na desať. Keď nadišiel čas, tak som povedal, páni a dámy, barónka musí odísť. Ona sa postavila a povedala: Plukovník Davies, ešte neodchádzam, skvele sa bavím bez ohľadu na to, čo vám kto povedal, zostávam. Môžem dostať ďalší drink, prosím?“
Predsedáte organizácii, ktorá pomáha veteránom z Falklandov prekonávať traumy z vojny. Potrebujú stále pomoc?
„Bola to krvavá vojna a vojaci po nej ako Američania po Vietname trpia posttraumatickou stresovou poruchou. Niektorí sa rozviedli, ďalší stratili kamarátov, niektorí pijú a podobne.“
Ako im pomáhate?
„Berieme ich alebo ich rodiny na Falklandy. Zaistíme, aby navštívili staré bojiská. Rodiny beriem na miesta, kde zabili ich blízkych. Väčšine z nich to pomôže.“
Kedy ste vy osobne zažili najhorší moment počas bojov o Falklandy?
„Keď sme sa raz ocitli v mínovom poli a nemohli sme sa z neho nikam pohnúť, pretože by nás ostreľovali. Bola to veľmi dlhá a mrazivá noc. Tá noc bola pre mňa z celej vojny najťažšia.“
Iveta Polochová, MF DNES
Autor: Iveta Polochová, MF DNES
