VIEDEŇ. Wolfgang Priklopil bol s veľkou pravdepodobnosťou jediným páchateľom v kauze únosu rakúskej školáčky Natasche Kampuschovej.
K tomuto záveru dospel v záverečnej správe o opätovnom skúmaní prípadu, ktorú dnes prezentovali vo Viedni, medzinárodný tím vyšetrovateľov.
Vysokú pravdepodobnosť teórie jediného páchateľa nie je možné síce podľa vedeckých kritérií preukázať, pretože únosca je mŕtvy (spáchal krátko po úteku zadržiavanej samovraždu).
Potvrdili pochybenia vyšetrovateľov
Jeho prípadné kontakty s pedofilnou a sadomasochistickou scénou, ako aj so sférou prostitúcie, sa však napriek rozsiahlemu vyšetrovaniu nepodarilo zistiť. Neobjavilo sa však nič, čo by naznačovalo možnosť cudzieho zavinenia Priklopilovej smrti.
Komisia však potvrdila už skôr pranierované pochybenia vyšetrovateľov kauzy, ako aj niektoré mylné predpoklady pri ich postupe.
Zhodne o tom informovali dnes rakúska tlačová agentúra APA i internetový portál viedenského verejnoprávneho rozhlasu a televízie ORF.
Preštudovali 270-tisíc stránok spisu
Aj keď svedectvo inej školáčky, ktorá bola očitou svedkyňou únosu a vypovedala o dvoch páchateľoch, bolo "subjektívne hodnoverné", dievča "sa objektívne mýlilo", pretože si pomýlilo vozidlo únoscu s iným automobilom, v ktorom skutočne sedeli dvaja muži, vyhlásil Ziercke.
Podľa jeho slov sa nenašli ani v Priklopilovom vozidle, ani v jeho dome žiadne indície, ktoré by naznačovali existenciu komplicov.
Tím vyšetrovateľov vypočul pri skúmaní prípadu 84 osôb, ešte raz preštudoval spis s rozsahom 270-tisíc stránok, realizoval prehliadku 18 lokalít a venoval celkove 10-tisíc pracovných hodín zhromaždeniu informácií, ktoré viedli k vzniku terajšej práce, informoval niekdajší rakúsky generálny riaditeľ pre verejnú bezpečnosť Herbert Anderl.
Podľa jeho slov sa na skúmaní prípadu podieľalo šesť predstaviteľov rakúskeho ministerstva vnútra, traja zástupcovia rakúskeho rezortu spravodlivosti štyria zahraniční špecialisti z amerického FBI a nemeckého BKA.
Podľa Zierckeho nebolo však, vzhľadom na obsah jestvujúcich protokolov, potrebné ešte raz vypočuť samotnú obeť únosu, ani blízkeho priateľa únoscu Ernsta H.
To isté platí aj o niekdajšom šéfovi rakúskeho najvyššieho súdu Johannovi Rzeszutovi a expredsedovi rakúskeho ústavného súdu Ludwigovi Adamovichovi, ktorí verejnou kritikou pôvodného vyšetrovania prípadu vlastne nepriamo iniciovali teraz ukončené skúmanie.
Pôvodne sa výsledky preverovania očakávali v decembri 2012, respektíve na začiatku tohto roka. Zdroje rezortu vnútra vo Viedni však už koncom minulého roka upozornili, že prednosť má kvalita preverovania.
Cieľom skúmania spisu nebolo otvorenie nového trestnoprávneho vyšetrovania prípadu, ale vyhodnotenie práce vyšetrovateľov a analyzovanie ich metód v uplynulých viac ako 15 rokoch od samotného únosu s dôrazom na vyše osem rokov, ktoré Kampuschová strávila v moci únoscu. Použila sa pri tom metodika FBI a BKA aplikovaná v podobných prípadoch.
Bez podnetu by ju nikdy nenašli
Nataschu Kampuschovú uniesli ako desaťročnú 2. marca 1998 vo Viedni na ceste do školy.
Ani niekoľkoročné pátranie po nej neprinieslo očakávaný výsledok. Až 23. augusta 2006 sa obeti únosu podarilo využiť chvíľkovú nepozornosť páchateľa Wolfganga Priklopila a dostať sa na slobodu.
Únosca, povolaním elektrotechnik, tínedžerku po celý čas väznil vo svojom dome v dolnorakúskom Strasshofe, kde Natascha strávila v zajatí 3096 dní.
Ako dnes odznelo, úkryt, v ktorom zadržiaval rukojemníčku, by polícia bez konkrétneho podnetu nebola objavila ani pri domovej prehliadke v jeho bydlisku.
Priklopil spáchal na úteku pred políciou ešte v ten istý deň samovraždu skokom pod vlak vo Viedni.
Prípad vyvolal nielen množstvo emócií, ale aj rôznych špekulácií, fám a vyšetrovacích verzií. Iba minimum z nich bolo možné vierohodne overiť.
