Agentúrnu správu sme nahradili článkom z tlačového vydania.
CARACAS, BRATISLAVA. „Venezuelčania si zvolia nekompetentného prezidenta, aby vyhoveli mŕtvemu mužovi,“ napísal cez víkend jeden z prívržencov venezuelskej opozície.
Predpoveď mu vyšla, no ľudia z tábora zosnulého prezidenta Huga Cháveza sa veľmi tešiť nemôžu.
V októbri Chávez porazil Henriqeho Caprilesa o desať percentuálnych bodov. Ním vybraný nástupca Nicolás Maduro už len o 1,6 percenta, čo je asi 235-tisíc hlasov.
Opozícia navyše tvrdí, že má dôkazy o manipulácii a žiada prepočítanie hlasov.
Venezuelské voľby nemožno označiť za neslobodné, ale určite nie sú ani férové, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Hrad z piesku
Fakty
Venezuelské voľby
Nicolás Maduro získal 50,7 percenta hlasov, Henrique Capriles 49,1. Rozdiel je menej ako 250-tisíc hlasov.
Účasť dosiahla 74,1 percenta, pri voľbách v októbri minulého roka hlasovalo 80,52 % oprávnených voličov.
Maduro dokončí mandát Huga Cháveza, ten sa mu preto skončí v januári 2019.
„Dnes prehrala vláda,“ povedal Capriles v reakcii na výsledky volieb.
„Najviac porazeným ostávate vy, ľudia vás nemilujú. Tento systém sa rozpadáva, je ako hrad z piesku – dotknete sa ho a on padá,“ odkázal priamo Madurovi.
To, že Maduro de facto prehral, hovoria aj analytici. Nepodarilo sa mu získať všetkých Chávezových voličov.
Aj keď mal niekoľko týždňov pred voľbami dvojciferný náskok, nakoniec vyhral len veľmi tesne.
Začínajú sa už ozývať aj kritické hlasy z jeho tábora. „Výsledky nás nútia, aby sme prešli úprimnou sebakritikou,“ napísal na Twitteri Diosdado Cabello.
Ten je predsedom parlamentu a očakávalo sa, že práve on sa stane Chávezovým nástupcom.
V roku 1992 spolu s ním organizoval neúspešný vojenský prevrat a stál pri ňom aj po prevzatí moci vo voľbách.
Práve vzťahy medzi ním a Madurom budú najviac ovplyvňovať venezuelskú politiku v najbližších rokoch.
Maduro si bude musieť na svoju stranu získať aj armádu. Tá má teraz veľkú moc, ovláda napríklad prístavy a s nimi aj boj proti čiernemu trhu.
Keď v roku 2002 Cháveza zvrhli, armáda mu vrátila moc, no Maduro takú jasnú podporu zatiaľ nemá.
Prekliata polovica krajiny
Nová agenda sa od neho neočakáva. Chávez ešte pred rokom prijal ekonomický program do roku 2019, keď sa mu malo skončiť funkčné obdobie. Maduro sľúbil, že sa ho bude držať a zavŕši tak socialistickú revolúciu.
Od Cháveza však nepreberá krajinu v dobrom stave. Napriek obrovským ziskom z ropy, od roku 1999 dosiahli asi bilión dolárov, sú v krajine bežné výpadky elektriny, inflácia dosiahla minulý rok 20 percent, v počte vrážd aj v korupcii patrí Venezuela medzi najhoršie krajiny sveta.
Chávez minulý rok podporil hospodársky rast cez veľké štátne investície, ktoré mu pomohli aj k volebnému víťazstvu, no Maduro v tom už asi nebude môcť pokračovať.
Maduro bude musieť urobiť reformy, ktoré znížia minuloročný rozpočtový schodok vo výške pätnásť percent.
Úplne na úvod však bude musieť upokojiť krajinu, kde takmer polovica ľudí stojí proti nemu. Ešte v kampani im pritom odkázal, že ak ho nebudú voliť, budú prekliati.
Nový prezident sa vyučil u Castra
Maduro bol šoférom, odborárom aj ministrom zahraničných vecí.
CARACAS, BRATISLAVA. O Nicolásovi Madurovi sa veľa nevie. Len to, že bol jedným z Chávezových najvernejších ľudí.
Dostal sa k nemu cez partnerku, ktorá Cháveza ako právnička zastupovala po neúspešnom prevrate.
Maduru vytiahol do parlamentu, do vlády, minulý rok aj na post viceprezidenta. Po smrti mu pomohol aj do prezidentského kresla.
Maduro začínal ako šofér hromadnej dopravy, ktorý sa viac než o prácu zaujímal o odborársku činnosť.
V 80. rokoch žil na Kube, kde zrejme prešiel komunistickou indoktrináciou.
V roku 2005 sa stal ministrom zahraničia, ktorý sa osvedčil pri rokovaniach kolumbijskej vlády s povstalcami. Nemá vraj ani maturitu.
