VARŠAVA, BRATISLAVA. V gréckych či v cyperských uliciach z nej robia Adolfa Hitlera, poľský magazín Uwazam Rze ju zasa obliekol do väzenského a ako obeť poslal do nacistického koncentračného tábora.
S takouto kolážou nemeckej kancelárky Angely Merkelovej vyšiel na titulnej strane tento týždeň najčítanejší poľský týždenník Uwažam Rze.
Naše matky, naši otcovia
Konzervatívny magazín zareagoval na niekoľko týždňov trvajúci spor o trojdielnom nemeckom televíznom filme Naše matky, naši otcovia (Unsere Mutter, unsere Vater).
Ten koncom marca vysielala verejnoprávna televízia ZDF a nemecké médiá hovoria „o televíznej udalosti roka“.
Poslednú časť sledovalo 7,6 milióna divákov (24-percentný podiel na trhu) a okamžite vyvolal v krajine diskusiu o úlohe bežných Nemcov počas vojny.
Film rozpráva príbeh o piatich mladých priateľoch z Berlína od roku 1941 do roku 1945 a o tom, ako ich zmenila vojna.
Z citlivého Friedhelma sa stane krutý zabijak, ďalšia sa pre kariéru zapletie s SS. Ako napísal nemecký týždenník Der Spiegel, postavy robia hrdinské činy, ale zároveň robia zločiny – presne o to išlo tvorcom.
Niektorí v Nemecku film privítali s tým, že konečne začali Nemci rozprávať o vojne. No mnohým sa nepáčilo, že Nemcov vo filme vykreslili veľmi pozitívne – ako obete doby.
„Naši otcovia aj naše matky neboli iba mladými ľuďmi, ktorí chceli žiť, no pre vojnu nemohli. Boli generáciou ovplyvnenou ideológiou a politikou, ktorá túžila po nemeckom víťazstve,“ napísal pre denník TAZ historik Ulrich Herbert.
Poľskí antisemiti
Týždenník Uwažam Rze hovorí priamo o „falšovaní histórie“. Poliakov špeciálne rozhnevalo, ako vo filme zobrazili odbojovú poľskú armádu.
Vojaci z Armije Krajowej sa správajú ako antisemiti, keď zistia že jeden z hlavných hrdinov je žid, pošlú ho od seba preč, nepomôžu ľuďom vo vlaku do Osvienčimu. V jednej časti povedia, že by židov topili ako potkany“.
Film Poliakov tak pobúril, že sa ozvala aj diplomacia krajiny. V marci písal ZDF list poľský veľvyslanec v Nemecku.
V piatok zasa médiá informovali, že veľvyslanec Ryszard Schnepf v Spojených štátoch apeluje na firmu Music Box films, aby nedistribuovala film v Amerike.
„Vízia poľského hnutia odporu nezodpovedá pravde. Prehnaný antisemitizmus a zamlčanie iných informácií môže poprieť význam poľského hnutia odporu na víťazstve nad nacistami,“ napísal v liste podľa gazeta.pl.
„Antisemitizmus bol v poľskej spoločnosti veľmi rozšírený,“ neberie kritiku producent filmu Nico Hoffman, s čím súhlasia aj historici. Televízia ZDF pripomína, že úlohou filmu nebolo presne zmapovať postavenie poľského hnutia odporu, ale vyvolať diskusiu v krajine o skúsenostiach z vojny.
To sa aj naozaj podarilo. Nemcom film pripomenul, že 68 rokov po vojne majú poslednú príležitosť spýtať sa ešte žijúcich dedkov a babičiek, čo robili cez vojnu. Televízie si začali pozývať do talkshow posledných žijúcich pamätníkov nacistického Nemecka. „Aká vina? Malý vojak nemôže cítiť žiadnu vinu,“ povedal napríklad Rolf Weiß, ktorý ako 18-ročný bojoval na Ukrajine.
