Z ruského novinára, ktorý písal proti plánovanej výstavbe diaľnice v Chimskom lese, spravili invalida. Nemohol hovoriť ani vstať.
Bol to chlap ako hora. Dva metre a veľa kíl živej váhy. Napriek tomu, že na to nevyzeral, bojoval Michail Beketov (10. 1. 1958 – 8. 4. 2013) skôr slovom než päsťami. V pondelok svoj boj dobojoval. Víťazstvo bohužiaľ oslavovali jeho protivníci.
Hádam až banálna smrť stihla muža, ktorý prežil krátky, ale celkom nebanálny život. V päťdesiatich piatich rokoch sa Michail Beketov udusil jedlom pri nemocničnom obede.
Kriminalisti z Moskovskej oblasti čoskoro pravdepodobne oznámia, že bez cudzieho pričinenia. Pritom novinár a ekologický aktivista sa stal obeťou zločinu už pred piatimi rokmi.
Bojovník za les
Beketov nebol Moskovčan. Narodil sa v roku 1958 na dedine s príznačne optimistickým názvom Nadežda v Stavropolskom kraji. Do Moskvy sa presunul, keď začal študovať na Fakulte žurnalistiky na Lomonosovovej moskovskej štátnej univerzite.
Nie, nebol to rebel. Pracoval aj v prorežimných Parlamentných novinách, písal do Literárneho Ruska. Od roku 1994 dokonca založil oficiálne radničné noviny Chimkinské novosti a zároveň viedol tlačové oddelenie radnice v Chimkách, s ktorou niekoľko rokov neskôr viedol boj. A nevyhral.
Zlom nastal v roku 2003, keď Beketov odišiel z miestnej administratívy. Nikto už sa nedozvie, čo bolo tou hlavnou pohnútkou, ktorá Beketova donútila venovať svoj čas i peniaze celkom nezárobkovej činnosti – záchrane lesa, ktorý sa rozprestieral okolo Chimiek, a hlavne v ceste plánovanej diaľnici Moskva – Petrohrad.
Spojil sa s ďalšími obyvateľmi mesta, založil, financoval, vydával a sám zapĺňal články novín Chimkinskaja Pravda, v ktorej ostro kritizoval miestnych bossov.
Podarilo sa mu odhaliť, že stopy vedú až k priateľovi prezidenta Putina - oligarchovi Rotenbergovi, ktorý bol donedávna jedným z významných klientov cyperských bánk.
Najviac však občanov Chimiek rozčúlil úplne iný článok – o necitlivej exhumácii sovietskych vojakov, ktorí tu zahynuli počas 2. svetovej vojny, a o likvidácii pamätníka na ich počesť. Pieta musela ustúpiť rozširovaniu diaľnice.
Verejná mienka sa jednoznačne postavila na jeho stranu. Z úradníkov na čele so starostom Vladimirom Strelčenkom a s nimi spriatelených investorov a podnikateľov sa stali jeho úhlavní nepriatelia.
Niekoľko dní po zverejnení state niekto vyhodil do vzduchu auto novinára. Páchateľa nikdy neodhalili, zato pred súdom stál sám Beketov. Za ohováranie ho zažaloval starosta Strelčenko.
„Bola to politická objednávka, za ktorou stojí pán Strelčenko,“ povedal Beketov verejne a nahlas. Súd spriatelený s administratívou mu uložil za očernenie starostu pokutu 5-tisíc rubľov. Než ju stačil zaplatiť, stihol ho ešte horší trest.
Beketov bol symbolom boja proti moci v Rusku. FOTO - SITA/AP
Amputovaná noha, prerazená lebka
Trinásteho novembra 2008 Beketova prepadli. Zmrzačili ho a do konca života posadili na invalidný vozík.
Zbili ho tak, že mu museli amputovať nohu, niekoľko prstov na ruke, mal prerazenú lebku. Poranenie mozgu bolo také závažné, že už sa nikdy nedokázal postaviť ani zrozumiteľne prehovoriť.
To, že predtým novinár vyjadroval obavy o svoj život, začalo jeho okolie brať vážne príliš neskoro. Dnes sa vie, že Beketovovi sa niekto telefonicky vyhrážal. Novinár však nemohol odísť z mesta, pretože mal na krku žalobu za ohováranie a súd mu prikázal zdržiavať sa v mieste bydliska.
Beketov si teda len obstaral legálne pištoľ. „Pokiaľ sa mi niečo stane, pátrajte v administratíve Chimiek,“ povedal večer pred útokom svojim priateľom. Dodnes nikto nevypátral vôbec nič.
Napriek tomu, že bol Beketov symbolom odporu novinárov k štátnej moci, v roku 2011, keď už sa nemohol hýbať ani hovoriť, ho vyznamenal ruský premiér Vladimir Putin cenou vlády.
Ruskí novinári sa okamžite rozdelili na dva tábory – jedni radili Beketovovi, aby vyznamenanie odmietol, druhí, aby peniaze s cenou spojené využil na liečenie v zahraničí.
Príbuzní Beketova nakoniec pomoc Putina prijali. Prezident im deň po smrti Beketova vyjadril sústrasť.
Autor: Agentúra Epicentrum
