Tak ako sa ti tam žije? Pýtali sa ma zase, keď som bola doma na Slovensku.
Ľuďom sa ťažko verí, že v Izraeli sa nemusí žiť zle. A štatistiky OECD potvrdzujú, že Izraelčania patria medzi najspokojnejších ľudí na svete.
Napriek tomu, že zaostávajú za top krajinami v dôležitých ukazovateľoch. Napríklad v dostupnosti bývania alebo v tom, koľko si môžu dovoliť za svoje výplaty. A potom je tu bezpečnostná situácia. Samotná je na stres, ale Izraelčania sú už odolní.
Je to klímou?
Sociológovia hovoria, že k izraelskému pocitu spokojnosti prispieva klíma. Po takmer troch týždňoch slovenskej marcovo- aprílovej zimy to môžem potvrdiť.
Vraj pre všetky štáty, ktoré ovlažuje Stredozemné more, aj pre Izrael platí, že je tu relatívne nízka miera samovrážd. Asi to bude tým počasím, lebo málo depresívni sú aj takí Gréci a Španieli.
Existuje aj teória, že Izraelčania sú spokojní aj pre ich bohatý sociálny život.
Je to malá krajina, vzdialenosti medzi príbuznými a priateľmi sú zanedbateľné, a tak sa ľudia stretávajú častejšie ako v iných krajinách. Aj nastavenie Izraelčanov je menej individualistické ako inde.
Spontánosť či hra na formu
Obyvatelia Izraela sú tiež hrdí na svoju krajinu vo väčšej miere ako iní a vedia to spontánnejšie prejaviť. Tak hovoria sociológovia.
Uznávajú však, že za takou spokojnosťou, ako ukázal prieskum, môže byť aj niečo iné. Čo ak Izraelčania nehovorili pravdu a preháňali. Veď čo by ich oprávňovalo hovoriť, že sú na tom lepšie ako napríklad nejakí Nóri? Čo keď len držali formu?
Ostatné „objektívne“ ukazovatele totiž pre Izrael nevyšli tak dobre. Krajina zaostáva v sociálnej rovnosti, zhoršil sa vzdelávací systém aj reálna kúpna sila.
Izraelčania sa však asi kolektívne zhodli na tom, že napriek tomu môžu byť spokojní. Ako niekto poznamenal, možno aj preto, že tú anketu robili na pláži a za pekného dňa.
