Zo znečistenia v hlavnom meste Mexica si domáci robia žarty. Situácia sa však zlepšuje.
Nedávno som čítal, že Peking zahalil smog. Jeho hodnoty sú 20 krát vyššie ako stanovený limit Svetovou zdravotníckou organizáciou.
Aj Mexico City má obrovské problémy s kontamináciou. Od nového milénia sa však veľa zmenilo. Čínski bratia by sa mohli prísť podučiť.
Preľudnené 25 miliónové mesto leží v údolí obklopené vrchmi a sopkami. Vzduch preto cirkuluje len obmedzene. Moji priatelia spomínajú, ako ešte v 90. rokoch pri prechádzke po bulvári Reforma bežne narazili na mŕtve vtáky. Zabil ich nedýchateľný vzduch.
Problémy so znečistením sa prejavili na raste rakoviny, ochorení dýchacích ciest, deti trápia rôzne alergie.
Miestni si však z problémov aj uťahujú. Obľúbený je vtip, že ak by sa na svete rozpútala atómová vojna, prežili by jedine krysy a obyvatelia Mexico City.
Posledné roky sa však kvalita vzduchu zlepšuje. Zaviedli sa prísne kontroly automobilov, fabriky presunuli na periférie, sprevádzkovali ekologické metrobusy a v centre si môžete požičať bicykel.
Dnes má Mexico City len o niečo horší vzduch ako grécke Atény. Stálo to však nie ono.
Ja mám jeden zaručený spôsob zistiť, aký je vzduch. Pozriem sa z okna a ak ma namiesto kopca víta šedý horizont, vtedy radšej nejdem ani na prechádzku do parku.
Minule som videl zo strechy nášho domu zasnežený Popocatepetl vzdialený asi 70 kilometrov. Vypukla rodinná eufória a ihneď sme vyrazili na bicykle. Cez víkend idem na strechu opäť, vešať bielizeň. Snáď uvidím v diaľke sneh, alebo aspoň obrysy sopky.
Autor: autor učí medzinárodné vzťahy na Mexickej univerzite
