LONDÝN, BRATISLAVA. Sama seba vnímala hlavne ako politika s princípmi, ktorý je náhodou aj ženou. A predsa zmenila mužský svet politiky tým, že ho ovládla ako prvá premiérka v Británii i v povojnovej Európe.
Dnes je železná lady pojmom, ktorý sa neviaže len s Margaret Thatcherovou, ale so ženami v politike vôbec.
„Nebola političkou pre ženy, ale to, že viedla najvyšší demokratický úrad ako žena v časoch, keď to nebolo samozrejmosťou, dala príklad mnohým ženám po nej,“ povedala o nej v pondelok nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Zmenila svet mužov
Dcéra miestneho obchodníka s potravinami žila v časoch, keď londýnske kluby boli prístupné len mužom, keď ženy vychovávali deti a neriadili krajinu. Thatcherová to vedela.
„Nemyslím si, že žena bude niekedy počas môjho života premiérkou,“ povedala podľa BBC v roku 1973.
To bolo dva roky predtým, než sa ako prvá žena stala šéfkou konzervatívcov a šesť rokov predtým, než sa ako prvá žena nasťahovala na Downing Street 10.
„Keď ste prvou ženou, ktorá sa dostane celkom hore, tak meníte pravidlá,“ povedal podľa britských médií Charles Moore, ktorý píše jej oficiálny životopis.
„Žiadny muž nevedel, ako sa s tým vyrovnať. A to bola obrovská výhoda. Margaret Thatcherová to výborne využila,“ hovorí.
Lady s kabelkou
Dosiahla to tým, že v sebe poprela všetko ženské: neustúpila, keď baníci desať mesiacov štrajkovali, ukázala sa ako tvrdá vyjednávačka, keď vyrokovala britský rabat, nebála sa viesť krajinu do vojny o Falklandy a nestratila nervy, keď v hoteli Brighton počas zjazdu strany vybuchla bomba IRA a zabila štyroch ľudí.
Bola tvrdá, ale nebola feministka. Ministri v jej vláde spomínali, ako viedla prvé zasadnutie kabinetu na Downing Street 10 a potom utekala domov navariť večeru.
Manželovi Denisovi a dvojičkám Carol a Markovi varila sama a často.
„Každá žena, ktorá chápe problémy pri riadení domova, má bližšie k tomu pochopiť, ako sa riadi krajina,“ hovorievala.
Pojem pre ženy
Mala železné nervy v politike, ale rada bola lady. Mala svoj štýl v obliekaní a do politiky zaviedla kabelku – ako zbraň proti svojim politickým protivníkom.
Nezabudnuteľný ostane jej výstup z roku 1984, keď pri rokovaniach s Európskou úniou hodila na stôl svoju kabelku a povedala slávne: „Chcem späť svoje peniaze.“
V mnohých rozhodujúcich situáciách vytiahla z kabelky zoznam svojich požiadaviek a trvala na nich.
O mužoch si ilúzie nerobila. „Ak chcete, aby bolo niečo povedané, požiadajte muža. Ak chcete, aby bolo niečo urobené, požiadajte ženu,“ znie známy citát.
Jediného muža, ktorého brala, bol jej manžel Denis, ktorý ju podporoval až do smrti.
On so silnou ženou po svojom boku problém nemal. Keď sa ho posmešne pýtali, kto u nich doma nosí nohavice, odpovedal: „Ja, samozrejme. Aj si ich periem a žehlím.“
Političky sa dostávajú do sveta mužov
Margaret Thatcherová bola prvou volenou premiérkou v Európe. Vo vysokej politike
žien pribúda.
Sirimavo Bandaranaike (1960 – 2000)
bola prvou premiérkou na svete, ktorá na Srí Lanke vládla s prestávkami tri razy. Prvý raz sa ujala vlády v roku 1960, skončila v roku 2000.
Indira Gándhíová (1966 – 1984)
Druhá premiérka na svete vládla v Indii s prestávkou 16 rokov. Pozorovatelia hovorili o vláde tvrdej ruky, ona o sebe rada hovorila ako o žene. „Mám mentalitu ženy v domácnosti. Keď vidím špinu a neporiadok, musím upratať.“ Zavraždili ju v roku 1984.
Benazir Bhuttová (1988 – 1993)
bola prvou premiérkou v moslimskej krajine, vládla s prestávkami dve obdobia, než ju v roku 1996 odvolali z funkcie pre korupciu.
Vigdís Finnbogadóttir (1980 – 1996)
islandská prezidentka sa stala prvou európskou hlavou štátu a prvou priamo zvolenou prezidentkou na svete.
Angela Merkelová (2005)
je prvou nemeckou kancelárkou a najmocnejšou političkou súčasnosti. V roku 2012 jej časopis Forbes udelil druhé miesto v zozname najmocnejších ľudí sveta, čo je najvyššie miesto, aké kedy dosiahla žena.
Miriam Zsilleová
