Zovšeobecňovanie vedie k omylom a omyly môžu urážať. Ťažko povedať, či sa pri čítaní titulku k tomuto článku viac urazia Slováci či Poliaci, ale autorovi tejto charakteristiky to, zdá sa, bolo jedno.
Volal sa Johann Springer, bol profesorom na Viedenskej univerzite a napísal ju v roku 1840. Teda v čase, keď bolo v Rakúsku-Uhorsku bežné dávať jednotlivým etnikám žijúcim v mocnárstve spoločné charakteristiky.
Aby si citlivejšie povahy nemysleli, že profesor Springer nemal Slovákov rád, môžu si od neho o našich predkoch prečítať viac. Napríklad o tom, že Slovák „má mnoho nadania k umeniam, remeslám a k vede“. To by mohlo napraviť sebavedomie.
Ale len na chvíľu, pretože cisár Jozef II. v roku 1785 nebol k svojim poddaným spod Tatier diplomatický: „...tento dištrikt obývajú prevažne Slováci, ich charakter je najviac náchylný k lenivosti a bitkám, vo všeobecnosti sú to však celkom pokojní poddaní...“
Prečo takéto hodnotenia vznikali a kto každý sa ich dopúšťal? Historik Peter Šoltés (od ktorého som si požičal v mierne upravenej podobe aj titulok) zo Slovenskej akadémie vied to vysvetľuje v tejto štúdii.
Bola by škoda prestať pri poznatkoch cisára Jozefa. Attila Simon, vedúci Katedry histórie na Univerzite Jánosa Selyeho v Komárne sa venuje čerstvejšej téme. Na spomienkach niekoľkých Maďarov, ktorí sa síce narodili ešte v Rakúsku-Uhorsku, ale vyrastali a študovali už v Československu, popisuje, ako sa vyvíjal vzťah tunajších Maďarov k Slovákom a Čechom. Nás najskôr považovali za neškodných a milých drotárov, ale po rozpade Uhorska sa to zmenilo. A Česi dostali nálepku kolonialisti. Viac tu.
No a článok Juraja Šedivého z Filozofickej fakulty UK sa zas oplatí prečítať preto, aby bolo jasné, aké zbytočné sú debaty o tom, či bola v Bratislava v stredoveku nemecká, maďarská či slovenská.
Všetky spomínané a veľa ďalších textov sú súčasťou témy Etnické stereotypy v historickom výskume a tá je zas súčasťou projektu slovenských historikov na stránke forumhistoriae.sk. Dvakrát za rok prinesie množstvo textov od profesionálnych historikov na témy, ktoré majú so súčasnosťou veľa spoločné. Napríklad minulý rok to bola krátko po kauze Gorila história korupcie v našich končinách.
Veľmi užitočné, hoci niekedy ťažšie čítanie.
Roman Pataj, komentátor denníka SME