Júsef je zbožný moslim a vo voľbách podporil Muhammada Mursího. Napriek tomu čelí žalobe za urážku islamu a egyptského prezidenta. Za demokraciu totiž bojuje humorom.
Aj arabská kultúra má príbehy o odvážnych klaunoch, ktorí si ako jediní mohli dovoliť kritizovať panovníka bez toho, aby im hrozil trest.
Napríklad o Nasreldinovi Gohovi, ktorého sa raz sultán spýtal, akú má podľa neho hodnotu. „Povedal by som tak štyritisíc dinárov,“ odpovedal.
Sultán sa zamyslel. „To musíš vtipkovať, toľko stojí len oblečenie, ktoré na sebe mám,“ povedal. „Potom som hádal správne,“ zareagoval Goha.
Príbehy z minulosti sa často opakujú v trochu pozmenenej podobe. No novodobý sultán najväčšej arabskej krajiny toľko zhovievavosti voči svojmu Gohovi nemá.
Básemovi Júsefovi hrozilo väzenie za to, že si dovolil kritizovať egyptského prezidenta Muhammada Mursího.
Káhirský súd v sobotu zmietol zo stola návrh zakázať populárnu komediálnu reláciu v hlavnej úlohe s Júsufom a odobrať licenciu stanici, ktorá jeho program vysiela.
Súd tak odmietol petíciu za zrušenie programu, ktorú predložil nezávislý advokát. Obvinenia voči Júsufovi zo strany prokuratúry však stále ostávajú v platnosti.
Týkajú sa ohrozovania verejnej bezpečnosti, urážky islamu a prezidenta Mursího. Populárneho komika preto minulý týždeň niekoľko hodín vypočúvali a deň na to prepustili na kauciu.
Využíva sa na to zákon, ktorý vznikol ešte pred revolúciou spred dvoch rokov a mal umlčať kritikov. Júsef vraj uráža islam aj prezidenta. A tým celý Egypt.
Júsef totiž nie je len bežný satirik, takých je v Egypte veľa, aj keď politická satira je v krajine niečo nové. Júsef má väčšiu silu, jeho reláciu v televízii sleduje pravidelne 30 miliónov ľudí. Preto je taký vplyvný, že sa ho boja aj egyptskí vládcovia.
Symbol nového Egypta
Júsef je zároveň symbolom nového Egypta, ktorý vznikol pred dvomi rokmi na námestí Tahrír. Egypta, kde humor, hip-hop, divadlo, poézia a televízia dávajú hlas odporu nielen proti zvrhnutému diktátorovi, ale aj proti radikálnemu islamu.
Júsef, ktorý do revolúcie robil chirurga, sa stal jedným z hlasov revolúcie tak trochu náhodou. Keď vyšli ľudia na Tahrír a bezpečnostné zložky proti nim tvrdo zasiahli, ponáhľal sa medzi demonštrantov a začal ich ošetrovať.
„Pri revolúcii vznikla myšlienka, aby sme robili šou, ktorá ukáže prebiehajúce pokrytectvo. Tak som sa za noc stal komikom,“ cituje ho magazín Time.
Júsef najprv svoju reláciu zverejňoval na YouTube. Potom mu ponúkli šancu vystupovať trikrát týždenne v súkromnej televízii.
Svoju reláciu vytvoril podľa vzoru amerického Jona Stewarta. Naoko spravodajská relácia, ktorá v skutočnosti ironizuje dianie a vysmieva sa politikom.
Júsef si terče kritiky nevyberá. Veril, že revolúcia sa neskončila vo februári 2011, že v nej treba pokračovať a budovať demokratický štát. Kritizoval armádu, ktorá na viac ako rok prebrala moc, keď sa blížili prezidentské voľby, pustil sa do každého kandidáta.
A po Mursího víťazstve sa zas stal terčom nový prezident - pre jeho nie celkom plynulú angličtinu a najmä pre svoju politiku.
FOTO:SITA/AP
Výsmech cez obrazovku
Egyptskí politici nie sú zvyknutí na kritiku, podľa niektorých aktivistov počas Mursího krátkej vlády použili paragraf o urážke prezidenta viackrát ako za tri desaťročia prezidentovania Mubaraka. A rad prišiel aj na Júsefa.
Niekto ho udal, že vraj uráža islam a prezidenta. Jedno absurdnejšie ako druhé. No prokurátorovi to stačilo a pre satirika žiada väzenie.
Júsef je zbožný moslim. Tvrdí, že islamisti kazia dobré meno jeho náboženstvu, keď ho prezentujú v radikálnej forme. Vysmieval sa im tým, že ich ukazoval v televízii, neposielal ich pred súd, ako to robia oni jemu.
Aj obvinenie z urážky prezidenta je mimo. Júsef minulý rok podporil v kampani Mursího, keď bolo jasné, že sa bude rozhodovať medzi ním a Ahmadom Šafíkom. Kandidát Moslimského bratstva bol pre neho vždy lepším kandiátom ako posledný Mubarakov premiér. Voľby neboli také jasné, aby sa nedalo povedať, že aj vďaka Júsefovi je teraz Mursí prezidentom.
Ani to ho neochraňuje pred väzením. Tam ho neposiela priamo Mursí, ale ním dosadený generálny prokurátor, ktorý podľa prezidenta vraj pracuje nezávisle. Pred týždňom ho predvolali na výsluch a čakalo ho naozaj netradičné vypočúvanie.
„V skratke, púšťali mi moje vtipy. Odpovedal som otázku za otázkou, vetu za vetou, vtip za vtipom,“ opísal vypočúvanie v televízii CNN.
FOTO: TASR/AP
Podpora z Ameriky
Satirik zatiaľ neskončil vo väzení, vyviazol s kauciou vo výške 1720 eur. „Začínam byť z tohto celého unavený, ale nedovolím, aby ma to zničilo. Budem pokračovať vo svojej relácii v rovnakom tóne. Nestiahnem sa,“ vyhlásil.
Júsefov prípad vyvolal reakcie aj vo svete. Ozval sa napríklad jeho vzor Jon Stewart, ktorý mu vo svojej šou na CNN venoval viac ako desať minút. „Čoho sa bojíte? Vy máte obrovskú armádu, on len svoju reláciu. Aj vďaka takým odvážnym ľuďom ako Júsef vládnete,“ odkázal v nej egyptskému prezidentovi.
Stewartovo video na svojom twitterovom konte zverejnila aj americká ambasáda v Káhire, no po kritike Moslimského bratstva za zasahovanie do vnútorných záležitostí radšej zrušila celé konto.
Júsefov prípad ukazuje, že jeho slová o neskončenej revolúcii stále platia. Krajina síce zvrhla dlhoročného diktátora, no stále nie je liberálnou demokraciou, kde sa ľudia nemusia báť vyjadriť svoj názor.
Júsef napriek tomu verí, že Egypt sa posúva dopredu. „Najväčší problém je teraz rétorika vlády. Zo všetkého obviňujú médiá, ktoré hovoria o problémoch, namiesto toho, aby tie problémy riešili. Teraz je čas, aby politici vystúpili a ukázali, či sú naozaj umiernení, demokratickí a či naozaj veria v demokraciu,“ povedal v CNN.
On si zatiaľ bude robiť svoju prácu. „Všetko, čo sa deje okolo nás, je surreálne. Ak si z toho nebudeme robiť vtipy, jednoducho vyschneme a zomrieme,“ vyhlásil.
Slovensko je bez satiry
Nevýhodou politickej satiry je to, že má krátku trvácnosť. Aktuálny politický vtip je dnes výhodnejšie šíriť cez sociálne siete ako formou televíznej šou s dlhším časom výroby. Aj preto na Slovensku nemáme nikoho, ako je John Stewart či Básem Júsuf.
Dôvodom môže byť aj alibizmus majiteľov médií, ktoré si nechcú pohnevať nielen politikov, ale ani zadávateľov reklamy.
Milan Markovič, ktorý sa vďaka svojej talkšou tešil medzi rokmi 1993 až 2003 veľkej popularite, už v roku 2009 pre SME konštatoval, že politická satira na Slovensku vymizla úplne.
„Niet tu nikoho, kto by ju vedel robiť tak, aby bol v tomto žánri akceptovaný, a preto o ňu dramaturgovia neprejavujú záujem. Zároveň je však pravda aj to, že v súčasnom období bulvarizácie a deprofesionalizácie tu niet kvalifikovaného dramaturga, ktorý by princípy takého náročného žánru bezo zvyšku pochopil a našiel preň schopného moderátora, a vedel by ho kvalifikovane viesť.“
Podľa neho by politická satira mala mať bydlisko predovšetkým v televízii verejnej služby.
Politikov si dnes do televízie odváži pozvať ešte český moderátor Jan Kraus, jeho šou
na komerčnej stanici Prima Family má však viac zábavný ako politicko-satirický rozmer.
Zuzana Uličianska
Fenomén Jon Stewart
V rebríčkoch sa umiestňuje medzi najpopulárnejšími novinármi v Amerike, aj keď on sám odmieta, že by bol novinár. Mnohí však jeho večernú komediálnu dennú šou, kde s humorom komentuje novinky doma aj vo svete, vnímajú aj ako zdroj informácií.
Satirik Jon Stewart je v Spojených štátoch fenoménom. Na obrazovkách káblovej televízie Comedy Central sa objavuje už pätnásty rok, počet častí sa blíži k 2500. Získal 18 cien Emmy.
Stále ho denne sleduje asi 1,5 milióna ľudí, najmä mladých. Podľa prieskumu z roku 2004 je pre pätinu z nich práve jeho relácia hlavným zdrojom informácií.
Hovorí však, že jeho cieľom je zabávať, nič viac. Okrem komentovania správ si do relácie pozýva hostí, sedel u neho aj prezident Barack Obama.
"Neviete, kde do vás udrie, netušíte, čo povie," povedal pre Daily Telegraph výskumník verejnej mienky Frank Luntz, ktorý sa tiež objavil v šou.
Johna Stewarta sleduje denne 1,5 milióna divákov.
FOTO: SITA/AP
Aj keď je Stewart (50) skôr liberál, nešetrí republikánov ani demokratov. Jedna štúdia ukázala, že až 97 percent vecí, ktoré v jeho relácii odznejú na adresu politikov, sú negatíva. Nuž, čo je už zábavné na dobrých správach.
"Demokrati majú historické preteky. Hillary Clintonová verzus Barack Obama. Normálne, keď vidíte černocha alebo ženu prezidentku, narazí do Sochy slobody asteroid," povedal napríklad v roku 2008.
"Včera sa prezident (Bush mladší) stretol so skupinou, ktorú nazýva koalícia ochotných. Alebo ako ich volá zvyšok sveta: Británia a Španielsko," vtipkoval v Bushových rokoch.
O jeho postavení v súčasnej Amerike najlepšie hovorí anketa z roku 2010. Pol milióna ľudí na internete ho vtedy spomedzi amerických politikov, hercov, biznismenov či športovcov zvolilo za najvplyvnejšieho muža krajiny.
Tomáš Vasilko
