Hrozí na Kórejskom polostrove vojna? Napriek hrozbám je najpravdepodobnejšie, že sa nestane vôbec nič, domnievajú sa experti.
SOUL. Tie titulky znejú hrozivo: Severná Kórea vypovedala dohodu o prímerí. KĽDR vyhlásila Južnej Kórei vojnu. Kim sa vyhráža zničením Washingtonu. Ľudia volali: Smrť imperialistom!Armáda KĽDR dostala povolenie k jadrovému útoku.
Silnejšie slová už stalinistický režim ťažko nájde. Ale ako už niekoľkokrát pred tým, nemusí vôbec nič z toho myslieť vážne, píše český portál idnes.cz.
Napätie, vystupňované v médiách už toľkokrát, že malo dávno prerásť do vojny, trvá na Kórejskom polostrove nepretržite už 60 rokov. A podobných slovných prestreliek bolo veľa.
Napríklad pri predposlednom striedaní na čele uzavretej diktatúry v roku 1994. Po zosnulom Kim Ir-senovi vtedy nastúpil do úradu jeho syn Kim Čong-il a netrvalo mu dlho, aby susedovi pohrozil. Vtedy sľúbil, že Južnú Kóreu premení na "more ohňa".
Po smrti uctievaného Kim Ir-sena, o ktorom sa školáci učia takmer ako o bohovi, si potreboval upevniť svoju pozíciu. Pripomenúť, že hrozba imperializmu stále trvá a že musí chrániť rozvoj ideálnej spoločnosti, ktorá sa teraz v boji musí zomknúť.
Prečítajte si, ako by mohol vyzerať útok Severnej Kórey podľa amerického generála
KĽDR zrušila pakty, ktoré nikdy neplnila
Podobne sa správa aj jeho syn. Údajne tridsaťročný Kim Čong-un ani nie rok po svojom nástupe vypovedal všetky mierové dohody s Južnou Kóreou a nariadil obnoviť prevádzku zariadenia na obohacovanie uránu. Kroky to sú však zatiaľ opäť skôr symbolické.
"Mnohí experti zdôrazňujú, že nie je zrejmé, aké pakty vlastne Severná Kórea zrušila, keďže obsah mnohých z nich nikdy neplnila," píše rešpektovaná BBC vo svojej analýze.
Obe rozdelené krajiny sú fakticky vo vojnovom stave od roku 1950 a dohodu o prímerí, ktorú o tri roky neskôr prijali, už KĽDR neoficiálne vypovedala počas krízy v roku 2009, keď taktiež hrozila útokom.
V marci 2010 dokonca podľa dôkazov medzinárodnej vyšetrovacej komisie potopila torpédovým útokom juhokórejskou loď, na ktorej zomrelo 46 námorníkov. Situácia bola vyhrotená a nepredvídateľná.
Zato tentoraz medzi odborníkmi panuje väčšinová zhoda, že mladý Kim jednostranne nevyvolá nový konflikt.
"Nie je totiž šialený," píše profesor kalifornskej univerzity Stephan Haggard, ktorý je spoluautorom odborného blogu o Severnej Kórei.
Severokórejská technika je zastaraná a nie je pravdepodobné, že by dokázala zasiahnuť Spojené štáty na pevnine. Navyše režim zrejme ešte jadrovú bombu nezostrojil.
Kórejská tragédia spočíva v tom, že nikto nechce súčasný stav zmeniť, píše profesor demokracie a ľudských práv na Bard College
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Chcú komunisti mier?
"Výsledkom je, že severokórejské cvičenia a hrozby odvetou úspešne odstrašili nepriateľa od útoku, ktorý nikdy nemal prísť," tvrdí Haggard a upozorňuje na načasovanie nových výpadov.
Tie sa objavili v období veľkých politických schôdzí, čo ukazuje, že Kima vedú k výbojnému správaniu vnútroštátne dôvody.
Profesor John Delury z juhokórejskej univerzity vo svojej eseji o problematike vzájomných rokovaní vysvetľuje, že KĽDR nechce rozpútať vojnu.
Priority diktátorskej vlády sú totiž presne v tomto poradí: udržanie režimu, bezpečnosť štátu a ekonomická prosperita. A za takých okolností je výhodnejší mier ako vojna.
"KĽDR zrejme verí, že ju v mierových rozhovoroch nebudú brať vážne, kým si nezabezpečí dostatočnú vojenskú silu. To je v súlade s historickou politikou Pchjongjangu," upozorňuje zase Andrea Bergerová, ktorá sa jadrovými hrozbami zaoberá v londýnskom inštitúte RUSI.
To však obe strany stavia do zložitej situácie, ktorá je vzhľadom na reakciu Spojených štátov a ich spojencov na severokórejské manévre možno na dlhú dobu nevyriešiteľná.
Autor: Tomáš Pavlíček, MF DNES
