Ekonomická kríza nekončí ani po piatich rokoch a na roky prudkého rastu budeme zrejme ďalšie roky spomínať so sentimentom.
Je však tento marazmus dôvodom na pravidelné posedenia u psychiatra a pojedanie antidepresív?
Podľa Jerryho Brita, amerického výskumníka na George Mason University, určite nie. Práve naopak, súčasná (americká) generácia nemusí mať hádam po prvýkrát v histórii obavy z toho, že ich príjem nebude vyšší ako ten, ktorý majú ich rodičia.
V skratke, ak má človek príjem, za ktorý si vie dovoliť všetky „základné“ veci (áno, napríklad aj značkové jablko), nemusí predsa rozmýšľať len nad tým, ako zarobiť ešte viac.
„Aký má potom zmysel mať lepší príjem ako naši rodičia,“ pýta sa Brito.
Nastupujúca generácia preto podľa neho šťastie nespája s bohatstvom, ale s voľným časom. Tento trend už dávnejšie potvrdili aj niektoré výskumy robené v období po nástupe krízy.
Thomas DeLeire a Ariel Kalil z Wisconsinskej univerzity skúmali viacero spotrebiteľských kategórií a zistili, že len jednu z nich si ľudia spájali s pocitom šťastia.
Išlo o aktivity, ktoré sa spájajú s voľným časom – dovolenka, zábava či šport.
„Veci, o ktorých si myslíme, že nás spravia šťastnejšími, napríklad kúpa nového auta každých pár rokov, nás reálne šťastnejšími nespravia,“ hovorí Roko Belic, autor dokumentu „Happy“, ktorý bol nominovaný na Oscara.
Nie je však jasné, o akej veľkej skupine takto zmýšľajúcich ľudí sa dá hovoriť.
Sám Brito píše, že veľa z jeho spolužiakov sa vybralo opačnou cestou – zarábajú násobne viac peňazí a majú násobne menej voľného času. Aj keď je stále možné, že po čase ich to jednoducho prestane baviť.
A áno, je tu aj geografický kontext. Po vodu netreba chodiť ani do tretieho sveta, stačí zájsť do najbližšieho priemyselného parku na Slovensku a vo výrobnej hale vyhlásiť, že ľudia by si mali dopriať viac voľného času.
Aj keď je pravdou, že slovenských odborárov ešte nikto okrem zamestnávateľov nevyháňal, rozhodne by som to neskúšal. Lebo šťastie-nešťastie, na niečo ten ekonomický rast predsa len je.
Pre nás šťastnejších, v klimatizovaných open-officoch pracujúcich a na nejaké tie dovolenky k českému moru chodiacich, by to však mohlo byť dôvodom na zamyslenie sa.
Napokon, menej je niekedy viac, vraví staré slovenské klišé.
Odporúča Juraj Čokyna, redaktor zahraničného oddelenia SME
