Agentúrnu správu sme o 18:47 nahradili autorským článkom denníka SME.
NEW YORK, BRATISLAVA. O takúto dohodu bojovali aktivisti od čias, keď sa v prvej vojne v Perzskom zálive zistilo, že Irak Saddáma Husajna má napriek embargu viac zbraní ako Francúzsko.
Po dvadsiatich rokoch sa jej dočkali a mnohí hovorili o historickom počine.
Valné zhromaždenie OSN v utorok schválilo vôbec prvú celosvetovú dohodu o medzinárodnom obchode s konvenčnými zbraňami.
Problémom dohôd o obmedzení obchodu so zbraňami je, že zaujímajú najmä štáty, ktoré ju potrebujú najmenej, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
154 ku 3
Fakty
Obchod so zbraňami
Najväčší exportéri
Spojené štáty
Rusko
Nemecko
Francúzsko
Čína
Najväčší importéri
India Austrália Južná Kórea Singapur Spojené štáty
Podľa nej by štáty nemali predávať tanky, bojové lode a lietadlá, rakety, ale ani ručné zbrane ako samopaly a pušky krajinám, ktoré páchajú genocídu, zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny, či ich používajú proti civilistom, školám, či nemocniciam.
Prijali ju pomerom 154 ku 3, proti boli Irán, Severná Kórea a Sýria. Rusko, Čína, ale aj krajiny ako Kuba či Barma sa zdržali.
„Táto dohoda zachráni životy a urobí zo sveta bezpečnejšie miesto,“ povedal podľa Guardian britský minister zahraničia William Hague.
Práve Briti patrili medzi tých, čo najviac lobovali za zmluvu. Za historickú ju označili aj ľudskoprávne skupiny ako Amnesty International.
Zmluvu musí ratifikovať 50 krajín, aby začala platiť, čo môže trvať niekoľko rokov. Niektoré štáty sa nakoniec nemusia pridať.
Napríklad Spojené štáty, ktoré ju podporili, no pri koncipovaní dohody stáli bokom.
Zmluvu musia schváliť dve tretiny senátorov a republikáni hovoria, že je pre Ameriku nevýhodná, lebo Američania nebudú môcť pomáhať spojencom a tým ohrozia svoju bezpečnosť.
Rusi a Sýria
Navyše, zmluva je nezáväzná, čiže v prípade, že ju niekto poruší, nemajú ho ako potrestať.
Napriek tomu je podľa aktivistov prelomom, pretože vytvorí tlak na krajiny.
Napríklad Rusko v súčasnosti dodáva zbrane sýrskej vláde v konflikte, v ktorom už zahynulo 70-tisíc ľudí a došlo k viacerým vojnovým zločinom. Moskva sa doteraz mohla brániť, že nerobí nič nelegálne.
Netýka sa to len Rusov, vo februári napríklad britské médiá zistili, že Británia dodávala zbrane Srí Lanke v konflikte s Tamilskými tigrami. V jeho poslednej fáze v roku 2009 zahynulo 60-tisíc ľudí, najmä civilistov.
Najväčšími dovozcami amerických zbraní sú Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty a Egypt, krajiny, ktoré majú problémy s dodržiavaním ľudských práv.
Vo svete ročne predajú zbrane za 60 miliárd eur. Aktivisti veria, že po novom menej z nich pôjde režimom, ktoré ich potom používajú proti civilistom.
