Medzi tureckým severom a medzinárodne uznávaným juhom Cypru sú normálne hraničné priechody. Ostrov však už štyridsať rokov rozdeľuje zelená línia, tú strážia vojská OSN. Veliteľom tretiny hranice sektora 4 je slovenský plukovník ADOLF ULIČNÝ. „Sme tu stále potrební, nikdy neviete, čo sa môže stať, zvlášť pri takej kríze, aká je na Cypre teraz.“
Poslali i vám, podobne ako britským vojakom, zo Slovenska na Cyprus zásoby peňazí v hotovosti?
„Áno, v minulých dňoch nám taká zásielka prišla. Ide však len o rezervu veliteľa. Našim vojakom chodia peniaze na účty na Slovensko, a pretože sa pohybujeme i v severnej časti Cypru, nebol problém si tam z bankomatu vybrať turecké líry.“
Na čo tu vlastne vojská OSN sú, keď medzi severom a juhom funguje v zásade štandardná hranica s priechodmi?
„Naším poslaním, ktoré vyplýva z mandátu OSN, je udržiavať status quo vnútri nárazníkovej zóny. Zabezpečovať dodržiavanie prímeria medzi tureckými bezpečnostnými silami a Národnou gardou na juhu ostrova a prispievať k udržaniu práva a poriadku na ostrove.“
Ako by ste tú nárazníkovú zónu opísali?
„Náš sektor 4 sa začína vo východnej časti hlavného mesta Nikózia a siaha až k moru. Je to 68 kilometrov. Najužšie miesto má asi 120 metrov, najširšie asi 7,5 kilometra. V niektorých častiach je pri súčasných početných stavoch našich síl veľmi ťažké túto zónu kontrolovať.“
Koľkým vojakom velíte?
„V našej zóne je multinárodný kontingent, v ktorom sú štyri národy. Sú tam Slováci, Maďari, Srbi a Chorváti. Celkový počet je 288 príslušníkov, z toho 86 pôsobí na veliteľstve síl OSN v Nikózii. Celkovo pôsobí na Cypre 860 príslušníkov jednotiek OSN, ktorí strážia 150 kilometrov. Z toho časť je však na území suverénnych základní Veľkej Británie, tam je špeciálny režim.“
Keď tu v Nikózii človek vidí prechádzať davy ľudí z jednej strany na druhú, vyzerá to, že je tu úplný pokoj. Je to skutočne tak?
„U nás v nárazníkovej zóne úplný pokoj rozhodne nie je. Pretože my zodpovedáme i za pohyb civilného obyvateľstva v nárazníkovej zóne. V našej zóne je mnoho farmárov, ktorí na základe povolenia môžu obrábať svoje polia. Potom tam chodia rôzni lovci hadov, zberači byliniek a ďalší, ktorí tam povolený vstup nemajú, a napriek tomu tam chodia a naše patroly ich musia z nárazníkovej zóny vykazovať.“
Hlavným dôvodom vašej misie je riziko obnoveného boja medzi severom a juhom. Existuje také riziko?
„Nejaký priamy ozbrojený boj asi len minimálne. Ale stále sa na jednej i na druhej strane objavujú nejaké provokácie, ktoré vyvolávajú okamžité protiakcie. Keď si na tureckej strane pridajú vojaci jeden rad vriec s pieskom na opevnené stanovište, druhá strana si dá dva rady. A my to potom musíme riešiť a upozorňovať, že to nie je v súlade so status quo a musíme ich donútiť to vrátiť do pôvodného stavu. S oboma stranami sa i preto stretávame prakticky denne.“
Ale asi s každou stranou zvlášť...
„Áno, trojstranné stretnutie ešte nie je možné.“
Aké sú reakcie ľudí na vašu prítomnosť?
„Pri stretnutí s civilným obyvateľstvom, v našej zóne máme päť dedín, sú k nám ľudia ústretoví, milí. Takže vzťahy máme veľmi dobré.“
Kedy sa naposledy na Cypre strieľalo?
„Strieľa sa počas celej loveckej sezóny, ktorá sa skončila 22. februára. Čo sa týka vojakov, máme pravidelne na oboch stranách vojenské cvičenia, ale pri nárazníkovej zóne nie.“
Komplikuje nejako nárazníková zóna život?
„Komplikuje, a to niekedy až veľmi zásadne. Sú dediny, ktoré majú 75 percent polí v nárazníkovej zóne.“
Vy máte v sektore i letovisko Varoša, známe ako mesto duchov...
„Je to úplne prázdne mesto, ktoré je pod kontrolou tureckých cyperských síl. Mesto je udržiavané v takom stave, v akom ho opustili pôvodní obyvatelia (grécki Cyperčania – pozn. red.) v roku 1974. OSN tam má dve postavenia.“
Takže prázdne domy, pusto. Ako vyzerá mesto, kde sa 40 rokov nežije?
„Stavby ako hotely alebo ďalšie budovy zo železobetónu vyzerajú celkom v poriadku. Staršie domy sú na tom horšie. Za štyridsať rokov sa tu uchytili rastliny a stromy, ktoré tu nekontrolovateľne rastú a vyzerá to úplne úžasne. Ale budovy, bez okien, bez dverí, vyzerajú až prízračne, smutno. Turecká strana sa chce dohodnúť s gréckou, aby Varoša znovu fungovala. Ale je to na začiatku.“
Takže tu môže zasa vzniknúť letovisko?
„Určite. Problémy nie sú medzi obyčajnými tureckými a gréckymi Cyperčanmi, oni stále hovoria, že sa dokážu dohodnúť...“
Bráni im v tom veľká politika?
„No... ľudia by chceli, ale zatiaľ im to nie je umožnené.“
Autor: Ľuboš Palata, Nikózia, Lidové noviny
