Určite ste ho veľakrát videli (minimálne na fotografii) a premýšľali, či je pravé alebo podvod a ak nie, čo by to mohlo znamenať.
Slávne plátno z Turína cez veľkonočné sviatky po viac ako desiatich rokoch vystavili v tamojšej katedrále.
Udalosť vysielali naživo talianske televízie a cez video ju okomentoval nový pápež František.
Turínske plátno ako ikona
Plátno, na ktorom je údajne odtlačok umierajúceho Ježiša Krista, je bezpochyby jeden z najslávnejších artefaktov kresťanskej cirkvi, aj keď jeho autenticita je viac než sporná.
Ako o relikvii o nej nehovorí ani argentínsky pápež Jorge Bergoglio.
Ako si všimol korešpondent britského týždenníka Economist, k štvormetrovému kusu látky so záhadným obrazom mučeného človeka pristupuje nová hlava katolíckej cirkvi obzvlášť opatrne a starostlivo volí slová.
Sám si vo videoodkaze František dáva rečnícku otázku:. „Ako to, že veriaci, ako vy, sa zastavujú pred touto ikonou zbičovaného a ukrižovaného muža? Je to preto, že človek z plátna nás vyzýva zamyslieť sa nad Ježišom z Nazaretu.“
Ikona, ako píše Economist na religionistickom blogu Erasmus, je v kresťanskej terminológii, odlišná od idolu, respektíve modly. Podobne ako v počítačovej reči je to niečo ako okno, ktoré nás dovedie do inej reality.
Ľudia si však podľa Economistu a pápeža môžu pomýliť význam ikony, takže sa potom príliš sústredia na samotný objekt (na jeho vek, konštrukciu, históriu) a zabudnú sa pozerať poza neho.
Pápež tak podľa britského magazínu vysiela jasný odkaz, že nechce vstúpiť, ani oživiť debatu o pravosti plátna.
Vedci to vidia rôzne
Zdá sa, že v kuse látky, ktorá prežila niekoľko storočí, bol zabalený chudý, vlasatý a bradatý muž, ktorý pripomína Ježiša ako ho poznáme z katolíckych obrázkov.
Muž bol zjavne zbičovaný, mučený a z hlavy mu tečie krv. Zrejme bol ukrižovaný. Ide však naozaj o Ježiša?
Veľa ľudí a medzi nimi najmä vedcov je presvedčených, že nie. Vyplýva to aj z vedeckých analýz štyroch tímov a laboratórií spred 15 rokov (v Zürichu, Oxforde, Tucsone a Arizone), ktoré sa simultánne podujali na uhlíkovú analýzu (rádiokarbónová metóda C14) kúsku plátna.
„Všetci sa zhodli, že plátno nie je staršie ako z uprostred stredoveku, z 13. storočia. Inými slovami, je to stredoveký podvrh.“
S tým by, samozrejme, nesúhlasil iný vedecký nadšenec (a katolík) Giulio Fanti, ktorý pôsobí v talianskej univerzite v Padove ako profesor mechanického a tepelného merania.
Kto to spackal?
Jeho tím, ako napísal Daily Telegraph, vlani zverejnil výsledky expertízy v knihe Il mistero della Sindone (Záhada plátna).
Vedci po infračervenom preskúmaní a spektroskopii v špeciálnej izolovanej klíme zaradili slávne plátno medzi roky 300 p.n.l. až 400 n.l.
Otestovali pritom ten istý kúsok plátna ako skupiny vedcov v roku 1988, čo si Fanti vysvetľuje kontamináciou v ich laboratóriách.
Podobne to videl aj britský fyzik (a anglikán) Rodney Hoare, ktorý tvrdil, že experiment na konci 80. rokov zbabrali. „Mala sa analyzovať viac ako len jedna časť plátna, pri celom odoberaní vzorky mali byť pozorovatelia a samozrejme, pri dátovaní sa malo použiť viacero metód,“ citoval Hoareho korešpondent Economistu, ktorému britský stredoškolský učiteľ kedysi prednášal fyziku a „myslel si, že moje experimenty boli tiež veľmi zlé“.
Autor tohto textu, ale je to len jeho pocit, je skeptický, že by turínske plátno mohlo byť autentické. Napriek tomu, je lákavé o tom špekulovať.
Ak sa na turínske plátno chcete pozrieť zblízka v doteraz najvyššej kvalite a máte iPad, stiahnite si novú aplikáciu Made in Vatikán - Shroud 2.0.
