Dvadsať krát dvadsať krát dvadsať metrov – také by vraj mali byť rozmery kocky, ktorá by vznikla roztavením všetkého vyťaženého zlata na svete.
Zdá sa to málo? Existujú aj veľkorysejšie odhady, ktoré hovoria o kocke s päťdesiatmetrovými hranami. Prečo existuje taký rozdiel vysvetľuje v článku stránka BBC.
Odhady množstva zlata sa od seba odlišujú hádam viac ako predpoveď počasia od počasia. 0dhad spoločnosti GFMS (niečo vyše 170 tisíc ton, ktoré by vytvorili spomínanú dvadsaťmetrovú kocku) je až šestnásťkrát menší ako najodvážnejšie počty.
Podľa BBC je jednou z príčin tohto rozdielu skutočnosť, že zlato sa ťaží viac ako šesťtisíc rokov. Žltý kov bol, samozrejme, obľúbený aj predtým, ale až do objavenia Ameriky sa ho vyťažilo len necelých trinásťtisíc ton.
To sa však niektorým zdá príliš málo. Jan Skoylesová zo spoločnosti The Real Asset Company pripomína Tutanchamónovu rakvu, vyrobenú z poldruhej tony zlata. Zdôrazňuje tiež, že dnes sa ťaží aj ilegálne a napríklad Čína nehovorí otvorene, koľko zlata vyťaží.
The Gold Standard Institute ponúka aj čísla. Keby sme vraj vyprázdnili trezory a šperkovnice, dostali by sme dva a pol milióna ton.
Ako však upozorňuje BBC, všetky čísla sú len odhady, odhady a odhady. Dobrou správou však je, že zlato tak ľahko nevyťažíme: odhaduje sa, že v zemi je stále aspoň 52 tisíc ton.
Ale kým doteraz sa všetko zlato vždy znovu roztavilo a použilo znovu, dnes sa stráca.
Osmina svetovej produkcie zlata sa dnes v jednotlivých výrobkoch (napríklad v elektrotechnike) používa v takých malých množstvách, že sa neoplatí recyklovať.
Odporúča Tomáš Gális,
komentátor SME
