Šéf poľskej diplomacie: Nenadávajte na Nemcov, pomáhajú

Poľský minister zahraničných vecí RADOSLAW SIKORSKI si vie predstaviť Rusko v Európskej Únii, ale s inou garnitúrou.

Radoslaw Sikorski.(Zdroj: SITA/AP)

Kým študoval v Oxforde a žil vo Veľkej Británii, takmer sa z neho stal euroskeptik. Ako poľský minister zahraničných vecí chce silnejšiu Európsku úniu, nebojí sa silného Nemecka a presviedča Britov, aby neopúšťali Európsku úniu. Slovensko je preňho inšpiráciou, hnevá ho jediná téma – kampaň proti poľským potravinám. Minister zahraničných vecí RADOSLAW SIKORSKI poskytol rozhovor slovenskému denníku SME, českému týždenníku Respekt a maďarskému denníku Népszabadság.

Boli ste prvým poľským ministrom zahraničných vecí, ktorý sa v známom prejave v Berlíne v roku 2011 viac ako silného Nemecka obával nečinného Nemecka, lebo by to mohlo viesť ku kolapsu eurozóny. Stále sa obávate nečinného Nemecka?

„Ak minister zahraničných vecí krajiny, ktorej Nemci spôsobili toľko bolesti, povzbudzuje Nemecko, aby prevzalo viac zodpovednosti, tak je to návrat k normálnosti. Môj prejav azda pomohol k tomu, aby sa v Nemecku vytvoril konsenzus pri záchrane eurozóny.

To neznamená, že akceptujeme nemeckú prevahu v Európe, len uznávame realitu, že Nemecko je najväčšia ekonomika v Európe a najväčší akcionár v obchode, ktorý voláme EÚ. Nemci však nie sú hlavní kontrolóri celého podniku, aj ďalší sú potrební pre úspešný obchod, na dosiahnutie významných úspechov však potrebujú Nemcov.“

Mnohí Európania naopak protestujú proti nemeckému diktátu v eurozóne. Je ich strach opodstatnený?

„Ak to takto berú, tak mi je ľúto Nemcov, ktorí dávajú zo svojich daní miliardy eur a ostatní ich obviňujú z diktátu. Buďme dospelí a úprimní, nikto nie je nútený vziať si európske peniaze na záchranu, Grécko sa rozhodlo samo a teraz Cyprus. Slobodne sa tiež mohli rozhodnúť, že pomoc neprijmú. Je to jednoducho nefér, aby sme hrýzli ruku, ktorá nás kŕmi. Treba povedať, že v európskych krajinách narástla fiškálna zodpovednosť s vedomím, že nikto nemôže žiť nad pomery.“

Nemáte obavy z dvojrýchlostnej Európy, tých, čo patria do eurozóny, a tých, ktorí tam nie sú?

„Vždy existovala dvojrýchlostná Európa. Bola tu už pred eurozónou, niektoré štáty boli v Schengene, niektoré nie, niektorí chcú silnejšiu obrannú spoluprácu, iní zase nie, niektorí sú v eurozóne, druhí nie, nie všetci sú vo fiškálnom pakte. Mám však obavy, aby nevznikli mechanizmy, ktoré vylučujú tých, ktorí sa nemohli z nejakého dôvodu pripojiť.“

Aká je poľská pozícia? Ste veľká krajina, ktorá nie je členom eurozóny. Máte vplyv na dôležité rozhodnutia?

„To bola otázka pri vzniku fiškálneho paktu. Tam boli dva protichodné názory. Bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy chcel užšiu spoluprácu eurozóny, v skutočnosti Poľsko a ostatné krajiny degradoval, a poľský premiér Tusk chcel, aby všetky krajiny participovali na diskusii o architektúre eurozóny. Sarkozy prehral, Tusk vyhral.“

Mohli ste rozhodovať o Cypre? Čo hovoríte na to, že sa prvý raz siahlo na vklady sporiteľov v bankách?

„Cyperské banky platili klientom oveľa vyššie úroky, ako bol priemer v eurozóne. To, čo im zoberú teraz, je stále málo v porovnaní s tým, čo cyperské banky zarobili od vypuknutia krízy. Pre Cyprus by bolo jednoduchšie opustiť eurozónu, ale rozhodol sa ostať. To bude preň veľmi bolestivé, ale je to privilégium byť v eurozóne.“

Čo si myslíte o úlohe Moskvy počas krízy na Cypre?

„Bol to test cypersko-ruského priateľstva a výsledok je, že Európska únia dala Cypru desať miliárd eur a Rusko nič. Do ruského rozhodnutia sa mohlo premietnuť aj to, že prezident Vladimir Putin nechcel zachraňovať cyperské banky z peňazí ruských daňových poplatníkov, keďže do cyperských bánk boli z Ruska vyvezené peniaze za veľmi podozrivých okolností.“

sikorski_res.jpg

FOTO: RADEKSIKORSKI.PL

Viete si v blízkej budúcnosti predstaviť Rusko v Únii?

„Áno, ale nie s touto vládnou garnitúrou. Je tu však nová ruská generácia, ktorá už videla svet a jej očakávania sú veľké. Rusi zisťujú, že v Európe je iný život a môžu tu lacnejšie nakupovať. Európa je pre nich atraktívna aj napriek rôznym predpisom a aj pre seba chcú niečo takéto.“

Ako táto kríza zmení Európsku úniu? Očakávate silnejšiu alebo slabšiu Európu?

„Samozrejme silnejšiu Európu, pretože máme fiškálnu a bankovú úniu. Je to rovnaká úvaha ako predtým, zober alebo nechaj tak.“

A kto nechá tak?

„Sme únia slobodných krajín a máme od Lisabonu pravidlá na vystúpenie z Únie. Kto ju chce opustiť, nech ju opustí.“

Viete si predstaviť, že niektorá krajina opustí dobrovoľne eurozónu?

„Máme dobrú situáciu v eurozóne, Cyprus chce naozaj ostať a my vidíme, že je vôľa seriózne dodržiavať finančnú zodpovednosť.“

Opustia Briti Európsku úniu?

„Ak si to budú želať premiér Cameron a Briti samotní, tak skupina najdôležitejších členov Únie stratí jednu dôležitú krajinu. A budeme to ľutovať, Veľká Británia je kľúčovým hlasom v Európskej únii pre slobodný trh, pragmatizmus, rozhodné vojenské akcie.“

V minuloročnom emocionálnom prejave ste presviedčali Britov, aby Úniu neopúšťali. Aká bola ich reakcia?

„Som vďačný, že britský premiér Cameron použil vo svojom prejave väčšinu mojich argumentov (smiech).“

Ako ovplyvňuje kríza rozhodnutie Poľska vstúpiť do eurozóny? Premiér Tusk nedávno prekvapil, keď oznámil, že by mohlo byť referendum.

„Potrebujeme zmeniť ústavu na pripojenie k eurozóne. Pred piatimi rokmi bola podpora eura v Poľsku 80 percent, dnes je 30 percent.“

Očakávate áno v referende?

„Neuskutočníme referendum, kým nebudeme vidieť, že je šanca na víťazstvo. A tú máme, keď eurozóna bude opäť rásť, keď ľudia uvidia výhody členstva. Inšpiráciou a argumentom je pre nás Slovensko, ktorému sa v eurozóne darí veľmi dobre.“

Je Maďarsko problémovou krajinou EÚ? Brusel vyčíta vláde Viktora Orbána, že ide proti základným európskym hodnotám, či ide o ústavu, alebo médiá.

„Podľa mňa sa s našimi maďarskými priateľmi zhodujeme v tom, že západná Európa používa dvojaký meter na náš región. Ak Katalánci žiadajú autonómiu, tak je to jednoznačne regionálna otázka. Ak sa podobné otázky objavia v našom regióne, tak je to nacionalizmus.

My všetci sme to zažili už predtým, než sme vstúpili do Únie. Pri novelizácii ústavy je vždy dobré, ak ju podporuje Benátska komisia a ak sa dotkneme záujmov zahraničných investorov, vždy je dobré jasne vysvetliť, prečo to robíme.“

Čo si myslia vaši kolegovia ministri zahraničných vecí o výzve nemeckého šéfa diplomacie Guida Westerwelleho, aby Európska komisia zaviedla sankcie proti krajinám, ktoré budú podkopávať hodnoty Európskej únie?

„Takéto sankcie už zaviedli proti Rakúsku a aká komédia z toho bola, keď bolo zakázané vypiť si šálku čaju s rakúskym veľvyslancom. Ak skutočne jedna krajina veľmi vážne vybočí z demokratických hodnôt, treba to brať vážne, ale iba v odôvodnenom prípade treba zakročiť, inak to môže otriasť verejnou mienkou o Únii, ak to ľudia budú cítiť tak, že Únia príliš zasahuje do vnútorných záležitostí.“

Čo si myslíte o slovenskom premiérovi Robertovi Ficovi a jeho veľkom úspechu v minuloročných parlamentných voľbách? Myslím tým veľkú dôveru v jednu politickú stranu v čase politickej krízy.

„Súdruh Stalin povedal, že problémom demokracie je, že nikdy neviete, kto vyhrá. Nebudem komentovať pomery v priateľskej krajine, odkiaľ som sa práve vrátil, kde sme mali medzivládne rokovania. Ako povedal premiér Tusk, kiežby sme mali s ostatnými krajinami také vzťahy, ako so Slovenskom.“

Predsa len, máme v strednej Európe dvoch silných mužov – na Slovensku a v Maďarsku, nemáte obavy?

„Moja definícia demokraticky zvoleného premiéra nie je silný muž, jasné politické líderstvo je dobrá vec. Ak je niekto úspešný, môžu ho opäť zvoliť, ak nebude úspešný, zbavia sa ho, a vy viete, kto je zodpovedný.“

Slovensko chce spolu s Poľskom organizovať zimné olympijské hry v roku 2022. Pre slovenskú vládu je to dobré riešenie, ako v čase krízy naštartovať ekonomiku, pre Slovákov sú to obavy z korupcie a zničených Vysokých Tatier. Čo si o týchto obavách myslíte?

„Ekonomiku v eurozóne možno robiť múdro a zodpovedne alebo hlúpo. Sú krajiny, ktoré minuli na olympiádu viac, ako mali, a tak sa dostali do veľkých problémov. Uvedomujeme si, v akej sme situácii, a preto citlivo robíme, čo je potrebné pre dobré olympijské hry a nič viac.“

Je to teda dobrá myšlienka?

„Je to dobrá myšlienka, pretože obe krajiny majú dobrú reputáciu, je dobrá myšlienka robiť to spolu a uvidíme, ako to pomôže regiónom. Predpokladám, že sa ešte budete pýtať na poľské jedlo.“

To som sa ministra zahraničných vecí opýtať nechcela...

„Ale mali by sme o tom hovoriť. So Slovenskom a s Českom máme excelentné vzťahy, ale teraz prežívame kampaň proti poľským výrobkom, ktorá stráca kontakt s realitou. Poľsko exportuje potraviny za 14 miliárd zlotých ročne, sme veľmi úspešní a konkurencieschopní.

Podľa minuloročnej správy Rýchleho výstražného systému na potraviny a krmivá bolo na Poľsko podaných 159 oznámení o podozrivých potravinách, 198 oznámení bolo na nemecké, 158 na francúzske a 234 na holandské potraviny. Poľské potraviny nie sú horšie ako iné západoeurópske a my žiadame, aby sa o poľských výrobkoch poskytovali pravdivé informácie.“

Čo bude s Bieloruskom a posledným európskym diktátorom Alexandrom Lukašenkom?

„Bielorusko nám je veľmi blízke, za posledných 20 rokov sme už skúsili všetko, komunikovali sme tvrdšie aj jemnejšie, dávali sme rôzne návrhy a zaviedli sme sankcie, ale výsledok bol stále rovnaký. Problém je lukašenkizmus, teda myslenie Alexandra Lukašenka, ktorý ako prezident nechce posunúť svoju krajinu ďalej.“

Je to desať rokov, čo koalícia vedená Spojenými štátmi vrátane Poľska zvrhli Saddáma Husajna. Stálo to za to?

„Dovoľte mi, aby som vám odpovedal ako analytik a nie ako minister zahraničných vecí. Podľa mňa to bola chyba, ale nie preto, že by Spojené štáty urobili zlú vec, ale musela sa zaplatiť príliš vysoká cena. V prvom rade Iračania, ale aj Američania. My Stredoeurópania sme neurobili chybu tým, že sme podporovali Spojené štáty. Boli sme čerstvým členom NATO a naše jednotky potrebovali takúto skúsenosť. Irak a Afganistan úplne zmenili našu armádu.“

Čo budete robiť v budúcnosti? Budete poľským premiérom alebo šéfom NATO?

„Moje politické ambície sú naplnené, som ministrom zahraničných vecí a som spokojný (smiech).“

Britský pas a žena z USA

Šéf poľskej diplomacie ušiel pred komunizmom do Veľkej Británie. V Oxforde sa stretával s terajším premiérom aj so starostom Londýna.

VARŠAVA. Keď nespokojní Poliaci protestovali proti komunistickému režimu, on protestoval tiež – v marci 1981 viedol do štrajku spolužiakov v strednej škole v rodnom Bydgoszczi.

Keď v decembri toho istého roku režim proti vlastným ľuďom vyhlásil stanné právo, bol Radoslaw Sikorski vo Veľkej Británii a študoval angličtinu.

Azyl v Oxforde

Domov sa vtedy nevrátil, dostal politicky azyl a neskôr britské občianstvo. Mal 18 rokov.

Počas štúdia politológie, filozofie a ekonómie na Oxforde sa stretával s Borisom Johnsonom, dnešným starostom Londýna, či britským premiérom Davidom Cameronom a spolu nadávali na Európsku úniu.

Pripúšťa, že by sa z neho stal euroskeptik. „Ak by som uveril britským médiám, tak je zo mňa euroskeptik. Britská tlač nie je dobrým sprievodcom, ako Európa funguje,“ hovorí v rozhovore.

Vojnový reportér

Do rodného Poľska sa vrátil po páde komunizmu v roku 1989 ako vojnový spravodajca, ktorý bol v Afganistane a Angole. Za fotografiu afganskej rodiny zabitej počas sovietskeho bombardovania získal v roku 1987 World Press Photo. V Poľsku sa z novinára stal politik.

V roku 1992 bol štátnym tajomníkom ministra obrany a pripravoval Poľsko na vstup do NATO. Neskôr bol štátnym tajomníkom ministra zahraničných vecí (1998 - 2001) a ministrom obrany (2005 - 2007). Od roku 2007 je ministrom zahraničných vecí vo vláde Donalda Tuska.

Atlantický spojenec

Keď hovorí o poľskej zahraničnej politike a vzťahoch s Britániou či so Spojenými štátmi, rád používa dva silné osobné argumenty. Do roku 2006 mal sám britské občianstvo a stále má americkú manželku.

Novinárka a spisovateľka Anne Applebaum písala o revolučných zmenách v strednej a východnej Európe pred pádom komunizmu pre Daily Telegraph, Economist a stále píše pre Washington Post.

Za knihu Gulag získala v roku 2004 Pulitzerovu cenu. Poľsko-americký pár dnes žije vo Varšave a vychováva dvoch synov.

Miriam Zsilleová

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  3. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  4. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  5. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  6. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  7. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  8. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  9. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  10. Inteligencia vo všetkom
  1. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  2. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  4. Poslanci dnes dali jasne najavo, že plot na námestí nechcú
  5. HB Reavis so silnými výsledkami za rok 2016
  6. 3 šťavnaté spôsoby, ako povzbudiť výkon mozgu
  7. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  8. Budúcnosť EÚ a inteligentných miest
  9. Todos predstaví 4 americké premiéry na Autosalóne
  10. Ekonomický a účtovný softvér Humanet oslavuje
  1. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 17 954
  2. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 8 675
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 6 670
  4. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 339
  5. 5 krokov k vlastnému bývaniu 5 981
  6. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 4 566
  7. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 4 540
  8. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 3 854
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 2 857
  10. Moderný bungalov očami mladých architektov 1 518

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Milan Kňažko: Fico klame, keď tvrdí, že nevedel, kam sa sťahuje

Keď nie ste aktívny v obrane svojich práv, prídete o ne, tvrdí MILAN KŇAŽKO.

DOMOV

Pri kontrole pošty sa Danko môže pozrieť do zahraničia

Preverovanie zásielok robí aj pošta. Obálky však neotvárajú.

KOMENTÁRE

Bez Radičovej, bez Kisku a bez obáv: v čom majú Mihál s Beblavým nevýhodu

Postačia úroveň a normálnosť na úspech v politike? Alebo budú práve naopak, hendikepom?

Neprehliadnite tiež

India čiastočne zakázala Facebook a Twitter, videá poburovali verejnosť

Vláda opatrenie obhajuje zachovávaním verejného poriadku.

Pre vojnový konflikt môžu ľudia v Luhansku prísť o prísun vody

Za vodu dodávanú do oblasti Ukrajina nedostáva zaplatené.

V Turecku odvolali tisícky policajtov, mali byť napojení na Gülena

V Turecku platí výnimočný stav, ktorý úradom poskytuje rozsiahle právomoci.

Islamský štát upadá, bojovníci sa vracajú do Európy

K Islamskému štátu sa pridalo vyše 30-tisíc cudzincov. Kalifát však upadá a tí, čo prežili, sa sklamaní chcú vrátiť domov.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop