Mníchov 25. septembra (TASR) - Pred niekoľkými dňami položila jedna americká novinárka na tlačovej konferencii pre zahraničných novinárov, akreditovaných v SRN, chúlostivú otázku - či sa USA okrem Bagdadu nesnažia aj o výmenu režimu v Berlíne.
Koncom uplynulého týždňa nasledovala zdrvujúca kritika Washingtonu, ktorá vyvrcholila tým, že bezpečnostná poradkyňa amerického prezidenta označila vzťahy USA s Nemeckom za otrávené. Všetko začínalo vyzerať tak, že Spolková republika Nemecko je na dobrej ceste nahradiť v celosvetovej "osi zla" napríklad Severnú Kóreu, píše sa v analytickom materiáli nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung.
Po voľbách znie hodnotenie americko-nemeckých vzťahov o poznanie zmierlivejšie. Podľa senátora Joe Bidena sú vzťahy medzi oboma krajinami v jadre solídne, kancelár Gerhard Schröder len mobilizoval voličov, pokračujú noviny.
Kto si však myslí, že americko-nemecké iskrenie po voľbách pominulo, je optimistom. Útoky kancelára a jeho verných zašli totiž za hranicu, po prekročení ktorej ich už nebolo možné považovať len za predvolebnú kampaň, domnieva sa SZ a konštatuje, že dôsledky vlastnej horkokrvnosti si červeno-zelená koalícia ponesie ešte dlho.
Na vylepšenie vzťahov so svetovou veľmocou nebude stačiť len odchod spolkovej ministerky spravodlivosti Herty Däublerovej-Gmelinovej, ktorej sa podarilo dať prezidenta Georgea W. Busha do súvisu s Adolfom Hitlerom. Americká administratíva bude zrejme žiadať viac: napríklad zvýšenie počtu nemeckých vojakov v Afganistane a na Balkáne, aby sa uvoľnili americkí vojaci pre zásah v Iraku, politickú podporu Nemecka pri získavaní mandátu OSN na útok proti Bagdadu, prípadne aj ústretovosť voči neoblomnému postoju USA v súvislosti s Medzinárodným trestným súdom.
Pokiaľ sa chce kancelár dostať z antiamerického kúta, bude sa musieť požiadavkám Washingtonu prispôsobiť. Proklamovaná nemecká cesta Gerharda Schrödera povedie v konečnom dôsledku k nechcenému cieľu: kancelár posilní pozíciu Georgea W Busha a oslabí postavenie jeho kritikov v Nemecku a v Európe, domnieva sa SZ.
Európa sa totiž prezentuje vo svojej zahraničnej a bezpečnostnej politike absolútne nesúrodo: zatiaľ čo Berlín sa v debatách o Iraku správa izolacionisticky, Londýn, Madrid a Rím chcú silou-mocou dokázať, že sú Bushovými európskymi miláčikmi. Paríž si naproti tomu zvolil - celkom rozumne - tretiu cestu, ktorá znie: solidarita s Amerikou, ale len po určité hranice, konštatuje vo svojej analýze nemecký denník.
Je možné, že sa Schröderovej vláde po vyhraných voľbách podarí nájsť tretiu, európsku cestu. Ukazuje sa totiž, že búrlivo propagovaná nemecká cesta škodí predovšetkým nemeckým záujmom a Berlín môže chod vecí ovplyvniť len v spolupráci s európskym zväzkom, uzatvára SZ.
