Písať prejavy politikom je v niektorých demokraciách veľká vec. Zvlášť v Spojených štátoch, kde je verejnému prejavu venovaná obrovská pozornosť.
Pozrite si napríklad, ako novinári dopodrobna analyzovali jednotlivé vety a výrazy v poslednej správe o stave únie.
Hlavným autorom, ktorý písal do začiatku marca pre súčasného amerického prezidenta bol Jon Favreau, ktorý od neho odišiel po ôsmich rokoch a momentálne sa chystá zakladať vlastnú firmu a písať televízne scenáre. Jon je mimochodom ročník 1981 a k písaniu pre budúceho prezidenta sa dostal tak, že ako 23-ročný Obamu prerušil počas skúšky prejavu a ponúkol pár zlepšení. Oplatilo sa.
V Amerike sa o autoroch prejavov píše pomerne často, preto je – pre tých, čo nevieme po francúzsky – fajn, že the Atlantic pripravil krátky profil autorky prejavov bývalého francúzskeho prezidenta Sarkozyho. Autorská kariéra Marie de Gandt je značne odlišná od Favreaua.
Nejednalo sa totiž o žiadny súlad duší ako v americkom prípade – práve naopak. De Gandtovej práca, podľa jej rozprávania, pripomína skôr večný krízový manažment, snahu naučiť prezidenta Sarkozyho vysloviť názvy a mená bez zbytočných trapasov a písať s tým, že je treba čeliť zástupom neoficiálnych poradcov bez existencie takmer akejkoľvej spoločnej vízie.
Celá jej práca má ešte aj politický podtón – v žiadnom prípade sa nejednalo o Sarkozyho oddanú fanynku a odhodlanú prívrženkyňu.
“Nie sú to ale zamestnanci (Elyzejského paláca), kto má vplyv na celkový kurz prezidentského kabinetu. A ešte menej počas volebnej kampane.” Marie de Gandt o svojej skúsenosti vo februári vydala knižku.
Naopak, odmietala jeho predvolebnú, nacionalistickú a protiprisťahovaleckú rétoriku. Ponúkala alternatívy, ako by mal prezident na verejnosti hovoriť o pálčivých problémoch, a nepoužívať pritom výrazy ako “francúzska mládež prisťahovaleckého pôvodu”.
Odporúča Karolína Koščová,
http://kajabloguje.blogspot.sk/
Autor: Karolína Koščová
