ojených štátoch zvykom, dôjde aj k zmenám na niektorých diplomatických postoch.
Spojené štáty majú vo svete 164 veľvyslancov alebo vedúcich diplomatických misií. Približne tretina z tohto počtu sú osobnosti, ktoré do diplomatických služieb vymenovala predchádzajúca vláda Billa Clintona ako uznanie za ich príspevok pre dve víťazstva demokratov v súboji o Biely dom. Sú to tzv. politickí nominanti, ktorí podľa pravidiel po nástupe novej vlády ponúknu svoju rezignáciu.
Doteraz nová vláda verejne nenaznačila, na ktorých diplomatických postoch dôjde k zmenám, ale prezident Bush podľa jeho hovorkyne "sa jednoznačne prikloní k tým najkvalifikovanejším a k tým, ktorí sa najlepšie hodia na ten ktorý diplomatický post".
Bruce Laingen, prezident Americkej akadémie diplomacie, sa domnieva, že Bush sa nateraz veľmi nezaoberá otázkou výmeny niektorých diplomatov. Možno šéf americkej diplomacie Colin Powell už vie, ako bude jeho tábor veľvyslancov vyzerať.
Prevažná väčšina diplomatických postov, ktoré obsadzuje prezident ako "odmenu", je v Európe -- najžiadanejšie sú Rím, Londýn, Paríž, Viedeň a Praha.
Mnohí diplomati, ktorí nie sú diplomati z povolania, sa však zhosťujú svojich povinnosti na výbornú. Príkladom je Tom Foley v Tokiu a Felix Rohatyn v Paríži, uvádzajú odborníci. Niektorých diplomatov z rangu nominantov už nová administratíva vo Washingtone požiadala, aby zotrvali na postoch a oni súhlasili. Medzi nich patrí napríklad veľvyslanec vo Vietname Pete Peterson a veľvyslanec George McGovern, ktorý v roku 1972 kandidoval na úrad amerického prezidenta a teraz pôsobí v Ríme ako zástupca Washingtonu v agentúrach OSN.
Je nepísaným zákonom, že všetci politicky dosadení diplomati pri zmene administratívy ponúknu rezignáciu. Tom Foley o odchode z Tokia hovoril už vlani na jeseň a Felix Rohatyn mieni pracovať v mozgovom traste v New Yorku a písať pamäti. Dve tretiny amerických veľvyslancov sú diplomati z povolania a tých sa zmeny v Bielom dome nijako nedotknú.
