WASHINGTON, BRATISLAVA. Hollywoodske klišé ich zobrazuje ako učesaných, hladko oholených, urastených mužov v tmavých oblekoch a so slnečnými okuliarmi, ktorí sa vždy mihnú v zábere pri scénach s americkým prezidentom. Majú na starosti, aby sa lídrovi Spojených štátov nič nestalo.
Americká Secret Service (tajná služba) je aj vďaka tomu v povedomí mnohých Američanov ako vyslovene mužská organizácia. To sa má teraz zmeniť.
Americký prezident Barack Obama vymenoval za riaditeľa tejto agentúry prvýkrát v jej dejinách ženu – dlhoročnú agentku Juliu Piersonovú. O míľniku v 148-ročnej histórii organizácie hovoria médiá aj niektorí politici.
Fakty
Secret Service
Agentúra vznikla v roku 1865 po občianskej vojne, aby chránila finančný systém krajiny.
Po atentáte na prezidenta Williama McKinleyho v roku 1901 začali chrániť prezidentov.
Do vzniku CIA bola aj spravodajskou agentúrou.
Momentálne chráni okrem finančného systému, súčasného a bývalých prezidentov aj zahraničné návštevy.
Zlepšiť imidž
Žena na čele organizácie, ktorá stráži prezidenta, bývalých prezidentov, kandidátov, politikov, zahraničné návštevy, ale napríklad aj finančný systém krajiny, by mohla pomôcť zlepšiť jej imidž.
Mnohí totiž začali organizáciu brať ako machistický klub najmä po minuloročnom škandále, keď si skupina agentov v Kolumbii pred návštevou prezidenta Obamu zaplatila prostitútky. Podľa médií nešlo o zriedkavý jav.
Pre najhorší škandál v dejinách úradu prišli o miesto ôsmi agenti, prijali sa tiež nové pravidlá (napríklad zákaz piť alkohol desať hodín pred službou). Kauza sa riešila aj v Kongrese.
Julia Piersonová má pokazený imidž organizácie vylepšiť. Americkým médiám sa o nej veľa informácií nepodarilo zohnať – napríklad ABC našla iba dve jej fotografie. V minulosti dala médiám len niekoľko rozhovorov.
Chránila Busha
Julia Piersonová je dlhoročná agentka, ktorá to počas tridsiatich rokov v organizácii dotiahla až na šéfku štábu odchádzajúceho riaditeľa.
K Secret Service sa pridala ako 23-ročná, tri roky predtým bola policajtkou, slúžila v ochranke prezidenta Georgea Busha staršieho.
„Nemyslím si, že ľudia si uvedomujú množstvo príprav, ktoré predchádzajú prezidentovej návšteve. Všetko od toho, kam prezident smeruje, až po jeho fyzický príchod, či už limuzínou, alebo lietadlom, na miesto udalosti,“ povedala podľa New York Times.
Pre americkú ochranku je to zlomový moment aj preto, že prvá žena začala v organizácii pracovať až v roku 1975.
V súčasnosti má úrad 3500 agentov (a ďalších 1800 zamestnancov „bez uniformy“), z tohto je len desať percent žien, čo je menej ako v iných podobných úradoch.
Tri ženy
Vymenovaním ženy za šéfku úradu, ktorý ho má chrániť, chce Barack Obama ukázať kritikom, že iné pohlavie neignoruje. V jeho druhej vláde je totiž menej žien aj menšín.
V súčasnosti však okrem Secret Service vedie žena aj Marshal Service (chránia sudcov či súdy) či Úrad pre boj s drogovou činnosťou.
Aj slovenské agentky môžu robiť politikom bodyguardky
V slovenskom Úrade na ochranu verejných činiteľov a diplomatických misií pracuje desať percent žien. V minulosti robili aj osobnú ochranku politikom, hovorí jeho šéf RADOVAN HORVÁTH.
Koľko žien u vás pracuje?
„Je to zhruba desať percent, presné číslo počtu zamestnancov vám nemôžem povedať. V súčasnosti máme ženy na odbore hygieny, na odbore dopravy, ochrane objektov. Niektoré dievčatá robili v minulosti aj v osobných ochrankách.“
Robia bodyguardky aj v súčasnosti?
„To nie. Ak by však taká potreba nastala, napríklad pri nejakej delegácii, vieme ich delegovať aj na túto prácu.“
Prihliada sa pri pohovoroch na to, či je uchádzač žena, alebo muž?
„Nie. Každý si asi vopred zváži, čo táto práca so sebou prináša: cestovanie, nočné služby, robiť na zmeny. Či je to žena, alebo chlap, každý policajt musí spĺňať fyzické podmienky.“
Znamená niečo pre váš úrad či podobné úrady vo svete fakt, že americký Secret service povedie žena?
„Určite prinesie iný pohľad na túto prácu, ženský element. Či už to bude plus, alebo mínus, ťažko povedať.“
Je pre vás americký úrad vzorom?
„O vzore sa nedá hovoriť. Majú prepracovaný systém, no treba sa na vec pozerať v kontexte reálnych možností nášho regiónu. Trendy vo svete sledujeme, či už z Ruska, z Izraela alebo z Ameriky.“
Tomáš Vasilko
Atentát nemali tri desaťročia
Secret service začínal v roku 1865 ako úrad, ktorý má strážiť finančný systém krajiny.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Aj keď obraz na verejnosti môže byť vplyvom škandálu s prostitútkami iný, v skutočnosti prežíva Secret Service dobré roky.
Ak je ich hlavným cieľom strážiť amerického prezidenta, vyše tridsať rokov si počínajú dobre. Aspoň ak vezmeme do úvahy atentáty.
V amerických dejinách zavraždili štyroch prezidentov v úrade. Po smrti tretieho z nich Williama McKinleyho v roku 1901, sa začal Secret Service, ktorý vznikol v roku 1865 preto, aby chránil po občianskej vojne finančný systém krajiny, zaoberať aj ochranou najvyššieho predstaviteľa krajiny.
Fatálne zlyhali v prípade prezidenta len raz. V roku 1963, keď Lee Harvey Oswald zastrelil v Dallase prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho.
Blízko smrti však boli aj Franklin Delano Roosevelt či naposledy v roku 1981 Ronald Reagan, ktorého postrelil psychicky chorý útočník. Odvtedy síce boli správy o pokusoch či plánoch na atentát, no prezidenti sa môžu cítiť relatívne v bezpečí.
Agentúra chráni prezidenta, bývalých prezidentov (tých budú podľa nového zákona znova strážiť do konca života) aj zahraničné návštevy. Bdie však aj nad finančným systémom. Jej ročný rozpočet je 1,5 mil. dolárov.
V roku 2011 sa podľa Washington Post zúčastnili na 5600 domácich a 400 zahraničných cestách, v krajine majú 142 úradov, v zahraničí ďalších 22.
Tomáš Vasilko
