MOSKVA, BRATISLAVA. Pred pätnástimi rokmi bolo všetko inak. Boris Berezovskij si užíval svoje najlepšie časy. Mal peniaze a obrovský vplyv.
V najbližšom kruhu ruského exprezidenta Borisa Jeľcina mal hlavné slovo. Patril do exkluzívneho klubu, ktorému sa v Kremli hovorilo „rodina“.
Bývalý matematik, ktorý si prvé milióny zarobil ako kšeftár s mercedesmi, určoval verejnú mienku vlastnou televíziou ORT, lietal Aeroflotom, kde mal podiel, a s ďalším miliardárom Romanom Abramovičom rozprávkovo zbohatli na obchode s ropou vo firme Sibneft.
Osudná chyba
To všetko o tri roky neskôr ukončil človek, ktorého do Kremľa presadil on sám. Ak niekde urobil Boris Berezovskij osudovú chybu, tak v tom, ako zle odhadol Vladimira Putina, čo priznával celý zvyšok života.
Pred mužom, z ktorého aj vďaka svojej televízii urobil v roku 2000 prezidenta, sa musel skrývať v exile vo Veľkej Británii, kde proti nemu viedol nenávistnú vojnu. „Bez Berezovského by nebolo Putina,“ zhodovali sa v sobotu ruské aj západné médiá.
Myslel si, že nevýrazného bývalého agenta KGB, neskôr šéfa FSB, bude mať pod kontrolou, nakoniec to bolo naopak.
Putin sa nechcel riadiť radami človeka, ktorý nemal práve najlepší imidž na verejnosti a musel by sa s ním deliť o moc.
Šéfredaktor ruského Forbesu Paul Chlebnikov, ktorého neskôr zavraždili na ulici v Moskve, o ňom napísal nelichotivú knihu a vykreslil ho ako mafiánskeho kmotra, ktorý ťahá za nitky v Kremli.
To s nástupom Putina, ktorý sa obklopil ľuďmi z tajných služieb, silovikmi, už neplatilo. Berezovskij sa musel expresne rýchlo vzdať podielu v televízii aj leteckej spoločnosti a podobne to s ním dopadlo aj v Sibnefte.
Na rozdiel od Romana Abramoviča, ktorý sa nikdy nepostavil Putinovi, si spravil v Kremli celoživotného nepriateľa, ktorého pár mesiacov pred smrťou vraj prosil o pokojný návrat do vlasti.
Putin mlčí
Podľa hovorcu Kremľa dostal Putin list, kde ho Berezovskij žiada o odpustenie a možnosť vrátiť sa domov.
„List bol adresovaný osobne Putinovi a Berezovskij v ňom priznáva viaceré chyby,“ povedal pre ruskú agentúru Interfax Dmitrij Peskov. Sám prezident o Berezovského smrti dovčera mlčal.
Ešte vo februári pritom o Putinovi Berezovskij na Facebooku napísal, že prosí o odpustenie za to, že ho dopomohol k moci.
„Nebol som schopný vidieť ho ako budúceho tyrana, ktorý pošliape slobodu a zastaví ruský rozvoj.“
Putin vs. Berezovskij
Vzťah medzi starnúcim magnátom v exile a trojnásobným prezidentom mal veľmi ďaleko ku korektnosti. V roku 2006 práve Berezovskij viedol kampaň, v ktorej obvinil Putina z vraždy Alexandra Litvinenka.
Bývalý ruský agent, ktorý zbehol do Británie, okrem iného tvrdil, že ruská tajná služba zorganizovala útoky na obytné domy, aby pripravila verejnú mienku na vojnu v Čečensku.
Tak ako ťahal v Rusku Berezovskij za kratší koniec, mal navrch v Londýne, ktorý mu vďačí za vydanie zajatých Britov v Čečensku.
Briti odmietli každú žiadosť Rusov o vydanie Berezovského, ktorého doma obvinili z finančných podvodov a prania špinavých peňazí. A tiež verili viac jeho verzii o vražde Litvinenka ako tej Putinovej, ktorý ju neprekvapivo spájal práve s Berezovským.
„Obraz Berezovského bol posledné roky krajne démonizovaný. Kremeľské médiá ho videli za všetkým od Pussy Riot po veľké protiputinovské demonštrácie v Moskve,“ napísal ruský server Gazeta.
„Vykreslili ho ako strašné zlo, ktoré môže za všetko,“ povedal Igor Bunin z ruského Centra politologických technológií. V skutočnosti už Berezovskij nezohrával v ruskej politike nijakú serióznu úlohu.
Berezovského pád
S pribúdajúcimi rokmi v exile strácal silu aj peniaze. Forbes ho po roku 2010 už nezaraďoval medzi najbohatších ľudí sveta.
Definitívne ho vyšťavil náročný spor s Abramovičom, ktorý si popri Moskve vybral Londýn za svoj druhý domov a kúpil tam futbalový klub Chelsea.
Jeden z najdrahších civilných sporov v histórii Británie vlani prehral a rivalovi, s ktorými kedysi spolupodnikal, musel vyplatiť 35 miliónov libier za právne náklady. Dlhoval aj svojej expartnerke Helene Gorbunovej. „Ten spor ho zničil mentálne aj fyzicky,“ povedali Berezovského priatelia Financial Times.
„Bol vo veľmi zlom stave. Požičal si veľa peňazí, predával svoje obrazy a na konci života žil takmer v chudobe,“ povedal o ňom jeho právnik Alexander Dobrovinsky.
Krátko pred smrťou sa stretol s ruským novinárom Iľjom Žegulevom z ruského Forbesu, ktorému minulý piatok poskytol posledný rozhovor. Rozprával mu o tom, ako jeho život stratil zmysel a ako veľmi podcenil jednu vec. „Aké drahé je pre mňa Rusko a ako nemôžem byť emigrantom.“
Zrejme to ho viedlo k napísaniu záhadného listu, ak ho naozaj napísal, svojmu nepriateľovi čísla jeden Vladimirovi Putinovi.
Oligarchovia nesmú nahnevať Kremeľ
Ruskí zbohatlíci musia z Ruska utiecť alebo sa priateliť s Kremľom.
MOSKVA, PRAHA. Ruskí oligarchovia nemajú od nástupu Vladimira Putina k moci veľmi na výber. Ak sa postavia Kremľu, musia utiecť, inak skončia vo väzení.
Ako Vladimir Guzinskij, mediálny magnát, zakladateľ televízie NTV a bankár. Po nástupe Putina k moci utiekol, žil v Izraeli, vo Veľkej Británii, teraz je v Španielsku. V Rusku ho obvinili z niekoľkých trestných činov, ale Moskva nepresvedčila zahraničné štáty, aby ho vydali.
Michail Chodorkovskij z Ruska odmietol utiecť. V roku 1993 skončil vo väzení, kde si doteraz odpykáva trest. V Británii sa dodnes skrývajú jeho spolupracovníci Natália Černyševová, Dmitrij Marujev a Alexander Gorbačov.
Po roku 2000 ruskí zbohatlíci pochopili, že ak nebudú hrať s Kremľom v jednom tíme, hrozí im osobne a ich biznisu veľké nebezpečenstvo.
Ako zrejme najbohatší Rus Vladimir Lisin, ktorý podniká v metalurgii a jeho majetok dosahuje výšku 18 miliárd dolárov. Lojalita voči Kremľu sa mu vypláca – môže žiť a podnikať v Rusku a užívať si svoj luxus.
Detektívku pripomína príbeh kaukazského podnikateľa Michaila Gucerijeva, zakladateľa ropnej spoločnosti Russneft. Z Ruska musel utiecť a svoj podnik predať oligarchom spriazneným s Kremľom. Tvrdil, že sa stal obeťou štátneho komplotu.
Nakoniec sa do Ruska vrátil a dokonca v roku 2010 získal späť svoju firmu. Nie je jasné, čo za to Gucerijev sľúbil Kremľu.
Petra Procházková, agentúra Epicentrum
