Čo by pomohlo českej kinematografii? Keby mala o Trošku menej režisérov. To je jeden z vtipov, ktorým česká intelektuálna verejnosť vyjadruje frustráciu z úspechu komédie Babovřesky Zdeňka Trošku. Tá sa po mesiaci v kinách stala jedným z najnavštevovanejších českých filmov po roku 1989.
Novú muníciu dodal kritikom rozhovor s režisérom Troškom v MF Dnes. Noviny ho predali hlavne pre výroky o Hitlerovi, o ktorom Troška vyhlásil, že nebol iba zavrhnutiahodnou figúrkou, ale že Nemcom napríklad „dal najesť, postavil ich na nohy“.
Sám režisér neskôr povedal, že novinárka jeho výroky skreslila. A nielen jemu sa nepáčil fakt, že to bola ona, čo Hitlera akoby určitou metaforou do rozhovoru vniesla. Áno, s tým môžeme súhlasiť. Hitlera do toho vôbec nebolo potrebné ťahať.
Čo Troška povedal, sám a bez „mučenia“ autorky rozhovoru, je aj tak škandálne. Totiž že „za starého režimu nebolo všetko zlé“ a že síce máme slobodu, ale že to „nie je také úžasné“. Sú to názory, z ktorých ide mráz po chrbte.
Sloboda je základnou ľudskou hodnotou. Netreba to vysvetľovať ani obhajovať. Ale Zdeněk Troška, tak ako má ako tvorca cit pre vkus, či skôr nevkus českého publika, má zrejme i dobrý inštinkt hovoriť to, čo už vo veľkej časti českej spoločnosti nejakým spôsobom rezonuje.
Desiť by nás tak nemal úspech poklesnutého a remeselne nezvládnutého filmu, ale úspech tézy, že sú lepšie plné bruchá, než „nejaká sloboda“. A najčítanejší denník v krajine to potvrdzuje, keď má pocit, že to je na škandál málo, že si pozornosť čitateľov poisťuje Hitlerom.
