Niektoré životné príbehy sú také neuveriteľné, že by pokojne mohli poslúžiť ako námet pre Hollywood. Presne taký život má za sebou Američan, ktorý viac ako päť rokov pracoval pre CIA. Fernado Jara sa infiltroval medzi radikálnych islamistov v Afganistane a Jemene, práca v utajení ho však psychicky zlomila, píše český portál idnes.cz.
LOS ANGELES. Tridsaťsedemročný Fernando Jara dnes nakúka do politiky, prevádzkuje neziskovú farmu, ktorá pomáha ľuďom v boji s drogovou závislosťou, a je spokojným manželom.
Pred pár rokmi však mal od obyčajného života ďaleko. Na neobvyklú cestu ho nasmerovali slová Daymona Johnsona, jeho vtedajšieho učiteľa sociológie a filozofie.
Zlomový okamih v Jarovom živote sa odohral krátko po teroristických útokoch z 11. septembra.
Johnson vtedy počas prednášky vyhlásil, že by sa malo do boja proti terorizmu zapojiť viac arabsky hovoriacich Američanov. Jara sa po skončení prednášky zdvihol a odišiel do školskej knižnice.
Tam do počítača naťukal stručný mail, v ktorom vysvetlil, že by mohol pomôcť v boji proti teroristom. Sám totiž o pár mesiacov skôr konvertoval na islam a mal veľa kontaktov na arabskú komunitu v USA. Na záver dodal: „Možno sa k nim môžem dostať oveľa bližšie ako vy.“ Do kolónky pre adresáta potom napísal mailovú adresu CIA.
Johnson v rozhovore pre server latimes.com prezradil, že Jara v tom období hľadal niečo, v čo by mohol veriť.
„Na jednej prednáške nenávidel Ameriku, na hodinách filozofie sa stal ateistom vyznávajúcim Nietzscheho a počas výučby náboženstva konvertoval na islam, študoval Korán a nechal si narásť obriu bradu. Taký v tom čase bol," spomína Johnson.
A zmenili ho tiež útoky z 11. septembra. Z oddaného moslima sa razom stal veľký patriot.
Náročný výcvik a prvé infiltrácie
V tom čase americká tajná služba začala zvažovať nasadenie tajných agentov priamo do teroristických organizácií v zahraničí.
Inšpiroval ju k tomu prípad Američana Johna Walkera Lindha, ktorý konvertoval na islam a pripojil sa k Talibanu.
CIA uverila, že by radikálnych islamistov mohla ľahko infiltrovať a mail od odhodlaného Jaru jej prišiel vhod.
Jaru obratom pozvali do Kalifornie, kde podstúpil základný výcvik. Ten následne pokračoval vo Virgínii a Washingtone.
Učili ho tí najlepší. Postupne prešiel rukami odborníkov na zbrane, protiteroristických expertov a veteránov z čias studenej vojny.
Keď sa jeho výcvik skončil, na rad prišlo postupné zapájanie sa do moslimskej komunity v USA aj v zahraničí.
Jara podľa svojich slov kopíroval postupy Lindha. Rozposielal listy stovkám islamských asociácií po celom svete, v ktorých vysvetľoval, že na islam konvertoval ešte pred útokmi z 11. septembra a otvorene kritizoval vládu USA.
CIA mu dala k dispozícii 48-tisíc dolárov. Jara prostredníctvom nich prenikol do extrémistických sietí v Jemene a Afganistane, ktoré vraj bežne unášali cudzincov.
V jednom dome s teroristami
V Jemene sa dokázal dostať do najvyšších kruhov tamojších imámov. Stačilo k tomu jediné, hrať ultrakonzervativního moslima.
Jara, obdarený geniálnou pozorovacou schopnosťou, od svojich nových priateľov rýchlo pochytil všetky špecifiká ich života a okamžite ich prijal za svoje.
Tajné informácie potom odovzdával spolupracovníkom v Spojených štátoch.
Počas pôsobenia v Afganistane musel Talibanu kvôli svojmu krytiu prezradiť aj niektoré informácie o pohybe spojeneckých vojsk. „Lovil som ľudí zo Západu,“ vysvetľuje Jara.
Počas svojho päťročného pôsobenia v CIA sa Jara niekoľkokrát vrátil aj do svojho domovského mesta Bakersfield.
Jeho najbližší priatelia sa zhodujú, že ho nespoznávali. Z tichého chlapca sa stal sebavedomý muž, často vraj až arogantný.
Služba v CIA mu priniesla veľa peňazí, vo chvíľach odpočinku sa tak mohol venovať svojej veľkej záľube - luxusným automobilom.
Roky neustáleho psychického tlaku sa však prejavili na jeho psychike. Johnson si spomína, že Jara na sklonku kariéry tajného agenta začal spochybňovať operácie svojho vtedajšieho zamestnávateľa.
„Vojenské útoky mnohokrát smerovali aj na oblasti, kde žili civilisti,“ vysvetľuje Johnson a dodáva, že práve z toho mal Jara najväčšiu traumu.
Čakanie na lepší život
V roku 2006 už boli jeho psychické problémy neúnosné. V Chicagu údajne podstúpil test na detektore lži a následne musel odovzdať všetko svoje vybavenie.
„Mal som nejaký psychický blok a pri výsluchu som začal džavotať ako decko,“ spomína Jara.
Jeho služba v CIA sa skončila, Jara sa vrátil do Bakersfieldu, vo vrecku mal 12-tisíc dolárov, trápila ho závislosť od alkoholu a posttraumatická stresová porucha. Mnoho mesiacov býval vo svojom aute.
V roku 2007 bol dokonca zatknutý za šoférovanie v opitosti, o rok neskôr potom do cely putoval za bránenie sa zatknutiu.
Súd však prihliadol na jeho psychické problémy a všetky obvinenia po ročnej probácii stiahol.
Jara si postupom času zohnal prácu v ochranke. Vtedy si ho všimol aj profesor histórie Mark Baker.
„Nemohol som uveriť, že jeden z mojich študentov prespáva niekde na parkovisku v aute,“ čudoval sa vtedy Baker.
Jara sa nevzdal a rozhodol sa vybojovať lepší život. Teraz prevádzkuje neziskovú organizáciu, ktorá pomáha ľuďom s drogovou závislosťou, dokončuje vysokú školu zameranú na štúdium teológie a snaží sa aj o dráhu politika.
So všetkým mu pritom pomáha jeho manželka. Jara si je istý, že svoju smolu v živote si už vybral.
Autor: Oldřich Mánert, idnes.cz
