V Azerbajdžane sú tento rok prezidentské voľby. Opozícia sa zjednotila, aby postavila spoločného kandidáta. Jedným z tých, kto sa teraz snaží presvedčiť európskych lídrov, aby prestali „ropu nadraďovať nad ľudské práva“, je najslávnejší azerbajdžanský bloger, EMIN MILLI, ktorý sa len nedávno dostal z väzenia.
Odsedeli ste si šestnásť mesiacov. Za čo presne?
„Chceli zastrašiť celú moju generáciu. Zatkli ma 8. júla 2010. V ten deň som sedel s kamarátom v reštaurácii Libanon v Baku, zrazu k nám prišli dvaja maniaci a začali nás biť. Šli sme hneď na políciu nahlásiť napadnutie. Lenže oni zatvorili nás.“
Incidentu predchádzala „oslia“ tlačová konferencia, jeden z vašich veľkých výstupov. Možno vás potrestali práve za osla?
„V roku 2008 naša vláda doviezla z Nemecka dva osly. Za každého z nich zaplatila 42tisíc eur. Údajne, aby sa zachovalo potomstvo. Tak som si zohnal kostým osla, mimochodom až z New Yorku, a zvolal som v Baku tlačovku. Tam som vysvetlil, že som nesmierne drahý osol a že asi viem hrať na violončelo... niektorí si mysleli, že chcem uraziť prezidenta. Po týždni nás zatvorili.“
Môže byť bloger pre prezidenta Ilchama Alijeva nebezpečný?
„Keď sa objavil v Azerbajdžane Facebook, hneď som sa zaregistroval. Rýchlo som pochopil, ako ľahko môžem jedným kliknutím oslovovať desaťtisíce ľudí. Dnes z deviatich miliónov vyše milióna Azerbajdžancov sa pripája na Facebook.“
Kedy ste sa rozhodli, že budete revolucionárom?
„Nie som revolucionár. Teda život ma donútil robiť všetko, aby som zbavil našu krajinu diktátora. A nie som ani politik. Možno som mladý spisovateľ. Začal som písať poviedky a niekoľko krátkych som zverejnil na svojom blogu. Tak sa to začalo. Som z úplne apolitickej rodiny. Otec bol inžinier a matka domáca. Keď som mal desať rokov, tak som prvý raz šiel na demonštráciu. Bolo to Námestie slobody a vzal ma tam otec. Písal sa rok 1988. Aj môj apolitický otec chcel byť slobodný. Vtedy som i ja, malý chlapec, prvý raz pocítil závan slobody. Dva roky nato vošli sovietske tanky do Baku a zabili 136 ľudí vrátane žien a detí. Bol to jeden z najstrašnejších momentov rozpadu ZSSR.“
Európania majú pocit, že váš región nemá demokratické tradície a nedokážu teda na nič nadviazať...
„To nie je pravda. V roku 1918 bol Azerbajdžan prvou demokratickou parlamentnou republikou v islamskom svete. A už v roku 1919 mali naše ženy možnosť byť volené! Bohužiaľ, máme i iné prvenstvá. V roku 2003 sa Azerbajdžan stal prvou postsovietskou krajinou, kde sa uskutočnil čisto monarchistický model odovzdania moci z otca na syna. Teda nám vládne dynastia Alijevovcov. Hádam len bieloruský Lukašenko sa na to chystá...“
Alijev si však legitimitu vždy potvrdil v riadnych voľbách. Nie je následníkom v pravom zmysle slova, i keď prevzal moc po svojom otcovi Gejdarovi...
„Alijev mladší vládne už desať rokov. Dajme tomu, že svoje dve povolené volebné obdobia zvládol – podľa mňa zle, ale to nie je dôležité. Dôležité je, že zmenil ústavu, aby mohol kandidovať tretí raz.“
Vyburcovalo to jeho oponentov k niečomu?
„Celá opozícia sa zjednotila a to je nový fenomén v Azerbajdžane. Všetci sa zhodujú na tom, že Ilcham Alijev nemá právo tretí raz kandidovať. Tá zmena sa nemôže predsa týkať jeho osoby. Maximálne by mohla platiť pre jeho nástupcu. To znamená, že Alijev sa stane nelegitímnou hlavou štátu.“
Aká veľká časť obyvateľstva má rovnaký názor?
„Na našu stranu sa postavili aj ľudia nesmierne populárni. Ako filmár Rustam Ibragimbekov, jediný Azerbajdžanec, ktorý získal Oscara za snímku Unavení slnkom, ktorý vytvorili s Nikitom Michalkovom. Ibragimbekov stál 40 rokov po boku Gejdara Alijeva. Ale nakoniec to pochopil a odmietol s vládnym klanom hrať v tíme. Dnes vedie Fórum inteligencie a je to jeden z najvážnejších Azerbajdžancov doma aj v Rusku. Čo je veľmi významné. Lebo v Rusku žijú dva milióny Azerbajdžancov.“
Hovoríte sám, že čestné voľby nemajú v Azerbajdžane šancu. Aký má teda zmysel spoločný kandidát?
„Musíme sa pokúsiť zmeniť situáciu. Napokon i vy v zahraničí musíte konečne pochopiť, že Alijev sa zmenil z garanta stability v krajine na garanta chaosu. V niektorých okresoch už sa ľudia skutočne búria. Ako v okrese Guba a Ismailach – tu ľudia spálili domy gubernátorov. Všetci vedia, že Alijev si v Dubaji kúpil deväť víl a vyviezol z Azerbajdžanu stovky miliárd dolárov. Je čoraz bohatší a bohatší a môže si dovoliť podplatiť celú Radu Európy. A aj ju podplatil.“
Viete o tom niečo?
„Niečo tušíme. Pri hlasovaní rezolúcie o politických väzňoch Azerbajdžanu v januári dotlačil poslancov, aby hlasovali proti. Sme presvedčení, že ide o priamu korupciu. Že niektorí európski poslanci boli podplatení jeho petrodolármi.“
Autor: Agentúra Epicentrum
