TEL AVIV, BAGDAD. Je Iračanom lepšie ako za Saddáma Husajna? Priniesla im invázia okrem zabíjania, teroristov a škôd nejaké pozitíva? Tým, čo za jeho režimu trpeli, sa určite uľavilo.
V Iraku je však príliš veľa problémov na to, aby si niektorí na Husajna nespomenuli s nostalgiou.
A nemusia to byť ani jeho fanatickí prívrženci. V Iraku je len málo ľudí, ktorí nepoznali niekoho, koho za vojny zabili či zranili. Tak ako za Saddáma neexistoval takmer nikto, kto nepočul o politickom a etnickom prenasledovaní, mučení, tajných policajtoch.
Bez Saddáma aj bez vody
Za Saddáma bola bieda a nedostatok. V dnešnom Iraku sú miesta, kde nemajú pitnú vodu, elektrinu, kde žijú v budovách poničených vojnou. Za Saddáma umierali deti na banálne choroby, dnes chýba v krajine polovica lekárov, lebo emigrovali.
Za Saddáma sa ľudia báli otvoriť ústa, ale ani teraz nie sú médiá v Iraku práve slobodné.
Saddám míňal peniaze z ropy na megalomanské projekty, nová vláda patrí k najväčším kupcom vojenskej techniky na svete. Aj tak jej to príliš nepomáha.
V Iraku sú napriek istému zlepšeniu denne teroristické útoky, únosy, prípady etnicky a nábožensky motivovaného násilie.
To odrádza investorov, spôsobuje chudobu a nezamestnanosť. K tomu sa ešte priráta korupčné správanie a milióny amerických dolárov na rozvojové projekty, ktoré sa stratili niekde „po ceste“.
Čítajte tiež:
Iracká vojna v obrazoch (fotogaléria)
Ženy: je to horšie
Lepšie na tom nie sú ani ženy. Podľa aktivistky Zainab Salbi „v skutočnosti teraz toho stratili oveľa viac ako pred vojnou v roku 2003“. Ako povedala pre CNN, premiér Nurí Malíkí nezveril ani jedno dôležité ministerstvo žene.
Výnimkou je len ceremoniálny rezort pre „ženské záležitosti“. A to aj napriek tomu, že ústava garantuje 25 percent kresiel ženám.
Horšie je, že s pádom Saddáma sa zvýšil vplyv náboženských lídrov a ženy stratili rovnocennosť pri rozvodoch alebo sporoch o deti.
Diskriminácia sa ukazuje aj pri práci, kde vidno čoraz menej žien. Naopak, násilie na nich sa zvýšilo.
Čítajte tiež:
O živote v Iraku píše The Economist
Mladí svojej krajine veria
Ak je niekto optimista, tak mládež. Irak má jednu z najmladších populácií na svete, a tak to znie nádejne. Až 80 percent mladých ľudí podľa agentúry AFP hovorí, že by Irak neopustili za žiadnych okolností.
Analytici však hovoria, že hrozí, že Irak opustí ich. Pretože im nebude môcť zabezpečiť základné podmienky na život.
