SME
Nedeľa, 5. december, 2021 | Meniny má OtoKrížovkyKrížovky

Dva z troch dôvodov irackej vojny neexistovali. Skončila sa neslávne

Americké dôvody na inváziu neboli pravdivé. Až na jeden. Iračania si teraz už zvykajú na život bez tyrana.

Vojna v Iraku sa začala pred desiatimi rokmi.Vojna v Iraku sa začala pred desiatimi rokmi. (Zdroj: SITA/AP)

TEL AVIV, BAGDAD. Bývalý americký viceprezident Dick Cheney aj desať rokov po spojeneckej invázii tvrdí, že by do toho išiel opäť. Tak ako on to vidí málokto.

Mnohí vtedajší politici, analytici aj komentátori sú opatrnejší. Vedia to, čo vtedy nevedeli.

Ani zbrane, ani al­-Káida

Dva z troch dôvodov irackej vojny neexistovali. Američanom sa nepodarilo dokázať, že Saddám Husajn mal zbrane hromadného ničenia, ani nepreukázali jeho styky s bin Ládinovou al-Káidou.

Tretí dôvod, ktorým bola snaha zvrhnúť diktátora a nastoliť demokraciu, sa na začiatku vojny prezentoval ako menej dôležitý. Napokon zostal jediným.

Saddám Husajn odvisol v roku 2006 na šibenici, v Iraku boli slobodné voľby, ale či je to demokracia, ktorá by stačila západným občanom, nie je isté. Otázka, či vojna v Iraku stála za to, je preto legitímna.

Viac ako polovica Američanov si to nemyslí. Vojna sa neskončila nijako slávne a nenastolila v Iraku vládu, ktorá by bola práve proamerická. Nenastolila ani vládu, ktorá by ctila občanov a ich práva.

„Otázku slobody si Bushova administratíva stavala do rozmerov katedrály, Obamova je spokojná s dvojmiestnou garážou, “ napísal v eseji vo Washington Post profesor Andrew Bacevich.

Koniec diktatúry

Nič to však nemení na tom, že Saddám Husajn bol brutálny diktátor, ktorý masakroval svojich vlastných ľudí a ohrozoval región.

Bol to však dostatočný dôvod na vojnu? Ak by sa iracká vojna skončila jasnejšie v prospech demokracie, stability, ak by bola menej krvavá a predražená, ľudia by odpovedali, že zrejme áno. Ktorá vojna sa však tak končí?

Iracká vojna sa z dnešného pohľadu inak ako rozpačito asi ani nemohla skončiť. Nestačilo bleskové vojenské víťazstvo, nastolenie demokratických inštitúcií.

Tak ako Saddámov režim blufoval o zbraniach hromadného ničenia, vydával aj ďalšie falošné signály. Krajina bola oveľa hlbšie rozdelená, ako sa tušilo.

Prejavilo sa to v občianskej vojne a žije sa tam s tým doteraz. Prieskumy hovoria, že 40 percent Iračanov sa nechce baviť s niekým, kto je inej viery. Bush išiel do Iraku protiprávne, ale medzinárodne právo nezabil.

73.jpg
Fotogaléria:

Korupcia a terorizmus

Ukázalo sa tiež, že transformácia Iraku sa výrazne spomalila pre korupciu, premrhané peniaze aj neexistenciu reálnych cieľov a neznalosť miestnych pomerov.

„Nič sa nezmenilo,“ povedal reportérovi Financial Times Bagdadčan Abbás al­-Sarray o svojich dezilúziách desať rokov po vojne.

„V skutočnosti ide všetko dozadu. Ani ľudia, ktorí majú prácu, nič nerobia. My Iračania teraz len konzumuje a nič neprodukujeme.“

Je možné, že historici budú menej nároční a ocenia fakt, že Iraku od roku 2003 nevládol diktátor. Hoci to, čo prišlo po ňom, nebolo vždy to, na čo by mohli byť tí, čo vojnu presadzovali, pyšní.

Po Saddámovi sme lepšou krajinou

Iracký diplomat MUSTAFA MUSAWAY si po vojne cení najviac slobodu.

Bolo rozhodnutie zvrhnúť Saddáma správne?

„Niet pochýb, že po páde Saddámovho režimu je Irak lepšou krajinou ako predtým. Má stálu ústavu, ktorú schválili Iračania v referende. Slobodné voľby vyprodukovali parlament a vládu. Je tam sloboda médií a začala sa obnova zničenej infraštruktúry počas rôznych vojen, ktoré viedol bývalý režim. Irak sa stal druhým najväčším vývozcom ropy v OPEC, darí sa oživiť strednú triedu.“

Irak je však stále nebezpečným miestom.

„Väčšina častí na severe, v strede a na juhu je bezpečná. Zlepšenie ekonomickej situácie a vysoká miera rastu na asi sedem percent ukazuje zlepšenie situácie. Iracké jednotky výrazne zlepšili v stíhaní terorizmu.“

Čo si ceníte najviac?

„Demokratický systém, ktorý nedovoľuje vznik diktátorských tendencií v dnešnom Iraku. Skončila sa éra vojenských prevratov.“

Mirek Tóda

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tento rok turizmu neprial
  2. Dobrá receptúra musí mať „oko draka“
  3. Brazílska fintechová banka Nubank vstupuje na Wall Street
  4. Opäť sme na dobrej vlne
  5. Ako sa vyrába nealkoholické pivo? Kvalitou nezaostáva za bežným
  6. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami
  7. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos
  8. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie
  9. PRIESKUM: Slováci prezradili, čo by mal spĺňať dokonalý smartfón
  10. Výhody najväčšej obchodnej siete objavuje aj verejný sektor
  1. Dobrá receptúra musí mať „oko draka“
  2. Ako uľahčiť opatrovanie seniorov doma
  3. Brazílska fintechová banka Nubank vstupuje na Wall Street
  4. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami
  5. Ako sa vyrába nealkoholické pivo? Kvalitou nezaostáva za bežným
  6. Opäť sme na dobrej vlne
  7. Aj mikulášske balíčku môžu byť zdravé. Zistite ako na to.
  8. 365.bank sa stala bankou roka na Slovensku
  9. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  10. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  1. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie 18 139
  2. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť 17 182
  3. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos 9 640
  4. Pohľad do histórie. Kedy sme sa mali lepšie ako dnes? 7 831
  5. Strava ani spánok nie sú dôležité, ak pri tom dýchame zlý vzduch 5 836
  6. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 4 231
  7. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť 3 901
  8. Na nové auto sa neoplatí čakať. Trhu kraľujú jazdené 3 179
  9. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije? 2 438
  10. Ako si zvýšiť penziu aj s priemerným platom? 2 241
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračná snímka.

Riaditeľa nemocnice odsúdili na tri roky väzenia za smrť desiatich pacientov.


TASR 33m
Šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell.

USA pripravujú opatrenia zamerané na obranu Ukrajiny.


TASR 41m
Pápež František sa stretol so žiadateľmi o azyl na gréckom ostrove Lesbos.

Z ostrova odletí naspäť do Atén.


TASR 1 h
V Rumunsku rastie počet prípadov, niektoré mestá sú v karanténe.

Dvaja infikovaní pricestovali z Juhoafrickej republiky.


TASR 1 h
Skryť Zatvoriť reklamu