VATIKÁN. Diplomatický talent pápeža Františka prešiel v pondelok zaťažkávacou skúškou, keď na audiencii prijal argentínsku prezidentku Cristinu Fernándezovú.
Ako arcibiskup Buenos Aires s ňou mal viacero sporov ohľadom jej liberálnej politiky a jej vláde vyčítal prílišný dôraz na prejavy moci.
Vatikán v pondelok popoludní informoval, že k stretnutiu, ktoré bolo súkromné a neoficiálne, nevydá žiadne vyhlásenie.
Manželstvá gejov legalizovali ako prví
Stretnutie sa uskutočnilo v pápežovej dočasnej rezidencii vo vatikánskom hoteli Dom sv. Marty, hoci František už má k dispozícii pápežský byt v Apoštolskom paláci, kde sa podobné oficiálne schôdzky zvykli konať.
Agentúra AP uvádza, že pre pápeža, ktorý už v úrade urobil niekoľko nezvyčajných gest, bol výber miesta stretnutia zrejme podstatný.
Vo vatikánskom hoteli prijal zatiaľ všetkých svojich hostí, vrátane štátneho sekretára Svätej stolice.
AP pripomína, že prijatie prezidentky Argentíny - pápežovej vlasti, je prvou audienciou, ktorú poskytol nový pápež zahraničnému štátnikovi.
Fernándezová a jej zosnulý predchodca vo funkcii a manžel Nestor Kirchner sa vzopreli učeniu cirkvi a prijali rad opatrení, ktoré získali podporu verejnosti.
Šlo v prvom rade o povinnú sexuálnu výchovu v školách, bezplatnú distribúciu antikoncepčných prostriedkov v nemocniciach, ako aj o udelenie práva transsexuálom, aby mohli úrady požiadať o zmenu svojej identity.
Argentína sa súčasne stala prvou latinskoamerickou krajinou, ktorá legalizovala manželstvá ľudí rovnakého pohlavia.
Pápežov životopisec Sergio Rubin tvrdí, že bývalý kardinál Jorge Mario Bergoglio je politicky natoľko rozhľadený, že si bol vedomý, že cirkev v Argentíne nemohla vyhrať boj proti homosexuálnym manželstvám, preto naliehal na svojich biskupov, aby namiesto toho podporili civilné zväzky ľudí rovnakého pohlavia.
Jeho návrh však biskupi zamietli a cirkev kauzu definitívne prehrala.
Chladné vzťahy medzi prezidentkou a kardinálom sa s konečnou platnosťou vyjasnili, že sa Fernándezová pred niekoľkými rokmi prestala zúčastňovať na pobožnosti Te Deum, ktorá sa koná každý rok 25. mája a býva obetovaná za zlepšenie stavu v spoločnosti.
Vlani v príhovore Bergoglio na adresu vedenia krajiny povedal, že Argentína trpí demagógiou, totalitou, korupciou a snahami o privlastnenie si neobmedzenej moci.
Po zvolení kardinála Bergoglia za pápeža bola síce prezidentka Fernándezová medzi prvými politikmi, ktorí mu zablahoželali, ale napriek svojim zvykom túto udalosť nijako nekomentovala v mikroblogovacej sieti Twitter, kde je mimoriadne aktívna.
"Zavesila" tam len link na svoje nepodpísané vyhlásenie adresované novému pápežovi.
Na inauguráciu prídu desiatky lídrov
Stretnutie s Fernándezovou nie je jediným diplomatickým hlavolamom, aké pápeža v najbližších dňoch čakajú.
Na jeho inauguračnú omšu sa totiž chystá prísť viac ako 120 oficiálnych delegácií, vrátane duchovného vodcu pravoslávnych kresťanov, ekumenického patriarchu Bartolomeja I.
AP pripomína, že ide o prvú udalosť tohto druhu za posledných takmer 1000 rokov, ktoré uplynuli od schizmy v roku 1054.
Za veľkú schizmu sa označuje cirkevný rozkol medzi Západom a Východom, ktorému predchádzali roky odcudzenia obyvateľstva bývalých polovíc Rímskej ríše.
Do Ríma však už dnes pricestoval aj taiwanský prezident Ma Jing-ťiou, ktorého krajina má úplné diplomatické vzťahy len s 23 štátmi sveta, vrátane Vatikánu.
Vatikán už dlhší čas zvažuje, že namiesto Tchaj-peja by nadviazal diplomatické vzťahy s Čínou, čo je však podmienené jej prísľubom, že katolíci v Číne budú môcť vyznávať svoju vieru slobodne, bez obmedzovania komunistickými úradmi.
Čína novému pápežovi síce zablahoželala k zvoleniu, ale upozornila, že jej oficiálne vzťahy s Vatikánom budú závisieť od jeho väzieb na Tchaj-pej a od toho, či Vatikán prestane s aktivitami, ktoré Čína považuje za zasahovanie do svojich vnútorných záležitostí.
Na inauguračnú omšu pápeža Františka už do Ríma pricestoval aj zimbabwiansky prezident Robert Mugabe, ktorý má zákaz cestovať do EÚ na protest proti porušovaniu ľudských práv počas jeho vlády v Zimbabwe.
Zákaz sa však nevzťahuje na jeho cesty do Vatikánu podnikané cez talianske územie.
Medzi hosťami inaugurácie bude podľa agentúry DPA taliansky prezident Giorgio Napolitano, americký viceprezident Joe Biden, poľský prezident Bronislaw Komorowski, ako aj jeho srbský kolega Tomislav Nikolič.
Z Latinskej Ameriky sa na pápežovom uvedení do úradu zúčastní aj brazílska prezidentka Dilma Rousseffová a mexický prezident Enrique Peňa Nieto. Prítomný bude i predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz, predseda Európskej komisie José Manuel Barroso, nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová, premiéri Španielska a Francúzska Mariano Rajoy a Jean-Marc Ayrault.
Do Vatikánu by mali pricestovať aj členovia niekoľkých kráľovských rodín.
India vyslala politika podozrivého zo znásilnenia
THIRUVANANTHAPURAM. Rozhodnutie Indie vyslať do Vatikánu na inauguráciu pápeža politika podozrivého zo znásilnenia školáčky kritizovali v pondelok rodinní príslušníci postihnutého dievčaťa ako aj predstavitelia opozície.
P. J. Kurien, zástupca predsedu hornej komory parlamentu, bude v utorok na čele delegácie, ktorá sa zúčastní na inaugurácii pápeža Františka napriek otázkam súvisiacim s jeho úlohou pri hromadnom znásilnení tínedžerky v roku 1996.
Obeť, v tom čase 16-ročné dievča, obvinila Kuriena z účasti na masovom znásilnení 42 mužmi, ktorí ju uniesli a 40 dní držali v zajatí v juhoindickom štáte Kerala.
Súd 72-ročného politika zbavil obvinení, no obeť žiada v súvislosti s ďalšími prípadmi hromadného znásilnenia v krajine o obnovenie procesu, čo súd predbežne zamietol.
Otec obete odsúdil rozhodnutie indickej vlády poslať Kiriena a jeho manželku do Vatikánu.
Podľa sčítania z roku 2011 v juhoindickom štáte Kerala žije až 19 percent katolíkov.
sita
