Zvyšovanie daní, priškripnutie živnostníkov a Che Guevarovo heslo „Vždy k víťazstvu“. Podľa týchto indícií bol víkendový zjazd opozičnej ČSSD predzvesťou oranžovo-červenej apokalypsy.
Do náruče najsilnejšej ľavicovej strany sa vrátil nový prezident Miloš Zeman a dokonale tak zavŕšil svoj comeback z Vysočiny.
Niektorých účastníkov vraj prejavom rozplakal, a to je správa, ktorú médiá priniesli bez sarkazmu.
Zmierenie Zemana so sociálnou demokraciou je pre mnohých symbolom nastolenia „poriadku“ na ľavici. Chýbajú len voľby, ktoré ČSSD vrátia k moci. Budú už o rok a pár mesiacov.
Zúbožená pravica
Za normálnych okolností by to pravici len prospelo.
Ak má ODS zostať relevantnou politickou silou, potrebuje na čelo nového silného lídra a nie unaveného premiéra, ktorý sa zubami-nechtami drží pri moci.
To isté platí pre TOP 09, pre ktorú bude odchod do opozície spojený aj s odchodom jej predsedu do dôchodku. Potom sa ukáže, či je skutočnou politickou stranou, alebo len Kalouskovým „návodom na použitie Karla Schwarzenbergra“.
Pravica pôjde po voľbách do snemovne do opozície v zúboženom stave. Otázka znie, či bude vôbec schopná túto svoju úlohu plniť.
Škaredé zajtrajšky
Milovníci historických paralel nie sú tak ďaleko od pravdy, keď varujú pred novým „víťazným februárom“.
Našťastie žijeme v inom historickom kontexte než po druhej svetovej vojne. Lenže naozaj?
Európa dnes nie je superveľmocou, o ktorú by sme sa mohli oprieť. Je unaveným kontinentom bez energie a víťaza.
A víkendové „cyperské riešenie“ dlhovej krízy naznačuje, že nás možno čakajú škaredé zajtrajšky. V tom prípade budeme potrebovať rozumnú efektívnu vládu.
Zjazd ČSSD bol prísľubom opaku.
