O smrti generála Floriana Siwického (10. 1. 1925 – 11. 3. 2013) poinformoval prostredníctvom Twitteru súčasný poľský minister obrany Tomasz Siemioniak.
„Je to dôležitý fakt pre verejnosť, ale nectíme si túto osobu. Moje hodnotenie Siwického je negatívne. Je zlé, že nebol odsúdený,“ napísal Siemioniak.
Generál Siwicki mal čeliť obvineniam za zavedenie výnimočného stavu v roku 1981, ale jeho proces bol zastavený vzhľadom na jeho zlý zdravotný stav - v roku 2009 mal gen. Siwicki infarkt a klinickú smrť.
Siwického nie všetci Poliaci poznali, pretože väčšinu svojho života prežil v tieni generála Jaruzelského. Ich osudy sa spojili ešte za čias vojny, oboch deportovali do Sovietskeho zväzu, do tajgy pri Archangeľsku.
Obaja končili dôstojnícku školu v Riazani a prešli cestu do Berlína s armádou generála Berlinga. Po vojne obaja slúžili v poľskej ľudovej armáde.
Siwicki bol veliteľom 1. varšavskej zmechanizovanej divízie, vojenským pridelencom v Čínskej ľudovej republike a od roku 1964 šéfom štábu a zástupcom veliteľa sliezskeho vojenského obvodu.
V roku 1968, keď ozbrojené sily Varšavskej zmluvy počas operácie Dunaj vkročili do Československa, Siwicki velil 2. armáde, ktorá bola súčasťou vojenskej skupiny pod vedením sovietskeho generála Ivana Pavlovského. Siwicki mal vtedy k dispozícii 18 a pol tisíca vojakov, 471 tankov a 542 obrnených transportérov.
Počas operácie sa obrátil na vtedajšieho ministra obrany Wojciecha Jaruzelského, aby mu poslal posily. Jeho úlohou bolo spolu s 2. sovietskou armádou zasiahnuť na severnú časť Československa a zabrániť v protiofenzíve.
Siwicki bol spoluautorom výnimočného stavu v Poľsku, ktorý bol zavedený 13. decembra 1981. Ozbrojené sily na túto udalosť pripravoval už od marca 1981.
Vrchol jeho kariéry bol v čase, keď sa Jaruzelski stal prezidentom Poľska (1989). Vtedy plnil úlohu šéfa Generálneho štábu a neskôr ministra obrany. V marci 2006 bol obvinený za komunistické zločiny, avšak chorobou a smrťou unikol odsúdeniu.
Autor: Małgorzata Wojcieszynska
