V nemeckej politike i diplomacii je to legenda.
Šesťdesiat rokov ste boli členom nemeckých liberálov (FDP), jedenásť rokov ich predsedom. Poslancom
Bundestagu ste boli 33 rokov, 23 rokov zase členom nemeckej vlády, z toho 18 rokov šéfom diplomacie –
nikto v tejto funkcii nebol dlhšie. Ktoré roky boli pre vás najzložitejšie?
"Tie, keď som bol členom liberálov v Nemecku: najprv liberálov (LDP) v sovietskej okupačnej zóne a potom liberálov v Nemeckej demokratickej republike (NDR) a od roku 1953 členom liberálov v západnom Nemecku. To je spolu 67 rokov. Najťažších bolo prvých šesť do roku 1952 pre čoraz väčšie prekážky, ktoré robili liberálnej strane v sovietskej okupačnej zóne a v NDR. My sme strana slobody. A to nebolo v neslobode možné."
Najhoršie momenty prišli v roku 1972, keď palestínske komando prepadlo a zajalo v Mníchove izraelských športovcov. Vtedy ste sa ako minister vnútra ponúkli výmenou za rukojemníkov, čo Palestínčania odmietli. Po neúspešnej oslobodzovacej akcii ste boli veľmi blízko k demisii a predčasnému koncu vašej veľkej kariéry. Spomínate si často na tento okamih? Urobili by ste niečo inak?
"Iné riešenie nebolo vtedy možné, keďže izraelská strana odmietla našu ponuku, aby sme sami urobili oslobodzovaciu akciu. Nemeckí bezpečnostní príslušníci s tým nemali žiadnu vlastnú skúsenosť, tak ako ani mníchovská polícia, ktorá mi nepodliehala ako ministrovi, ale len primátorovi Mníchova. U nás je polícia vecou spolkových krajín."
Bývalý dlhoročný kancelár Helmut Kohl opísal Michaila Gorbačova koncom roka 1986 v rozhovore pre Newsweek ako „výborného propagandistu“ a prirovnal ho ku Gobelsovi. Vy ste boli prvý, kto Gorbačova bral ako sovietskeho reformátora. Viete si predstaviť, že by došlo k zmene bez Gorbačova?
"Je ťažké si predstaviť, že by dejiny prebehli bez Gorbačova tak ako prebehli. Určite by sa sovietska vláda nad východnou časťou Európy jedného dňa skončila aj bez Gorbačova. Ale oveľa, oveľa neskôr a pravdepodobne nie bez krviprelievania. Neodvažujem sa predstaviť si, čo by to znamenalo."
V Československu si vás pamätáme z 30. septembra 1989. Z balkóna západonemeckého veľvyslanectva
v Prahe ste tisíckam ľudí z NDR oznámili, že po úteku do Československa môžu odísť a žiť v západnom Nemecku. Ako ste vtedy hodnotili komunizmus v Československu?
"To bol najdojímavejší a najšťastnejší deň v mojom politickom živote. Ja sám som ako 25-ročný v roku 1952 opustil NDR. A bol som za to vďačný. S bojom za slobodu vo vtedajšom Československu som sa cítil zviazaný oveľa skôr."
Keď Dubček v roku 1968 začal s Pražskou jarou, obával som sa s ľuďmi v Československu o úspech tohto historického hnutia. Spolu s Walterom Sheelom, vtedajším predsedom strany, sme odcestovali do Prahy, aby som ako podpredseda strany a poslanec podporil nové hnutie.
"Preto nás neskôr kritizovali ako spojencov kontrarevolucionárov. Stretli sme vtedy úžasné osobnosti Pražskej jari, Dubčeka samotného som stretol až oveľa neskôr po spoločenských zmenách v roku 1989."
Prekvapil vás rozpad Československa? Ako ste to vnímali vtedy a teraz s odstupom času?
"Rozpad ma neprekvapil, načasovanie áno. Hlavne na mňa urobilo dojem, s akou dôstojnosťou a akou zodpovednosťou prebehlo oddelenie Bratislavy od Prahy. Teším sa, že sa naplnila moja vtedajšia nádej, že sa oba národy stretnú v zjednotenej Európe."
Boli ste najdlhšie slúžiacim šéfom diplomacie, zaviedli ste do učebníc diplomacie pojem genscherizmus. Historik Timothy Garton Ash ho opísal ako „priateľské vzťahy s nebom, hlboké partnerstvo so zemou, ale aj úrodná spolupráca s peklom“. Vo Washingtone bol genscherizmus viac pojem pre lavírovanie nemeckej pozície medzi východom a západom. Neskôr mu dávali zásluhu za pád hraníc v Európe. Ako vidíte genscherizmus vy?
"Kto má cieľ a k tomu to najdôležitejšie, totiž slobodu, ten pôjde neomylne za ním. A aby dosiahol svoj cieľ, musí hovoriť so všetkými, ktorých na ceste stretne. S tými, čo mu pomôžu, ale aj s tými, čo mu chcú cestu zablokovať."
Tento rok sú v Nemecku voľby. Aký očakávate výsledok? Vaša strana bojuje o politické prežitie a možno sa do parlamentu nedostane, prečo?
"Moja strana, FDP, sa práve snaží prekonať najťažšiu krízu vo svojej histórii. A ona ju prekoná. Strana sa práve znova našla a našla svoju myšlienku slobody. To ju robí neporaziteľnou."
Na pozvánke na vaše minuloročné narodeniny ste mali citát: „Na konci bude Európa silnejšia než bola predtým.“ Veríte, že Európa vyjde z krízy silnejšia? Aj keď jej Európania prestávajú veriť, euro je slabé a Briti uvažujú o odchode z EÚ?
"Citát na pozvánke stále platí. Európa je dlho miestom na testovanie nového poriadku. Poučili sme sa z histórie. Našli sme novú kultúru spolužitia národov a vieme, že keď budú veľké a malé národy rovnocenne medzi sebou vychádzať, bude zachovaný mier a zaistená sloboda. Čo dnes Európa predstavuje? Európa opäť našla svoju dušu, slobodu."
Čo si myslíte o nedávnom prejave nemeckého spolkového prezidenta Joachima Gaucka, ktorý hovoril o chybách pri rozširovaní EÚ a zavádzaní eura a zároveň hovoril o európskej identite, ktorá Európe chýba?
"Európska identita, to je iné slovo pre dušu nášho kontinentu. My sme si našej identity a našej duše vedomí viac ako kedykoľvek v našej histórii. To je vzácne dedičstvo revolúcie z roku 1989. Slováci môžu byť hrdí, že k tomu podstatnou časťou prispeli."
Slobodu rozdával z balkóna
Západonemecký šéf diplomacie dal v Prahe slobodu takmer štyrom tisíckam východných Nemcov. O necelé dva mesiace padol komunizmus v bývalom Československu.
Tá fotografia stále zdobí stenu schodiska v Lobkovicovom paláci v Prahe. Je na nej vtedajší západonemecký šéf diplomacie, ako sa prihovára východonemeckým utečencom.
Legendárny okamih je z 30. septembra 1989. Bolo presne 18.58, keď sa Hans-Dietrich Genscher prihovoril východným Nemcom, ktorí žili v komunistickej časti rozdeleného Nemecka.
"Milí krajania, prišiel som, aby som vám oznámil, že vás dnes čaká vycestovanie..." Zvyšok dlhoočakávanej vety zanikol v ováciách štyroch tisícok utečencov z východného Nemecka, ktorí už týždne obývali záhradu ambasády.
O povolení vycestovať do západného Nemecka pre utečencov vyjednával Genscher v septembri 1989 na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku, kde sa stretol s vtedajším sovietskym šéfom diplomacie Eduardom Ševardnadzem.
Ten sa ho opýtal: Sú tam deti? „Na moju odpoveď, že sú tam stovky detí, ma vzal za ruku a povedal: Pomôžem vám,“ spomínal neskôr Genscher.
O necelé dva mesiace neskôr padol komunistický režim v bývalom Československu. A deň pred Vianocami 1989 už strihal Genscher s československým ministrom zahraničných vecí Jiřím Dienstbierom ostnaté drôty na hraniciach, ktoré rozdeľovali obe krajiny takmer 40 rokov.
„Je to veľký okamih v dejinách našich národov,“ povedal vtedy Genscher.
Genscher, ktorý sám ako mladý opustil NDR, vedel, čo tí ľudia cítia. A spájanie ľudí i sveta rozdeleného studenou vojnou poznačilo celý jeho politický život.
Stal sa legendou nemeckej politiky i diplomacie, bol liberálom, poslancom, ministrom vnútra i najdlhšie slúžiacim ministrom zahraničných vecí. Zažil pád komunizmu, rozpad Sovietskeho zväzu i znovuzjednotenie Nemecka.
Keď v roku 1992 odišiel z funkcie, bol aj najdlhšie slúžiacim šéfom diplomacie v Európe. Generácie Nemcov si nevedeli predstaviť, že bude šéfom niekto iný ako Genscher.
,,Mal svoj štýl a charizmu a nepochybujem o tom, že bol vzorom aj pre mnohých diplomatov zo Slovenska,"
povedal o ňom slovenský veľvyslanec Igor Slobodník, keď Genscherovi na našej ambasáde v januári odovzdal minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák Rad bieleho dvojkríža II. triedy.
Dostal ho v čase, keď si Nemecko a Slovensko pripomína 20. výročie nadviazania diplomatických stykov.
Miriam Zsilleová
