BUENOS AIRES. Pápež František vyzýva svojich rodákov v Argentíne, aby na budúci týždeň necestovali na jeho inauguráciu do Vatikánu, ale aby peniaze, ktoré by ich stála cesta do Európy, darovali charitatívnym organizáciám.
Ako informoval Vatikán, pápež sa spojil s vatikánskym nunciom v Buenos Aires a požiadal ho, aby veriacim v jeho mene povedal, že "nie je nutné, aby podnikli dlhú a drahú cestu do Ríma". Namiesto toho by uvítal ich dar alebo gesto solidarity voči chudobným.
Pápež František nadobudol počas svojho pôsobenia vo vlasti veľké skúsenosti z pastorácie medzi najchudobnejšími.
Ako píše agentúra AP, pre viac ako miliardu katolíkov je novým pápežom František, ale pre najchudobnejších Argentínčanov je jedným z nich, skutočným "papa villero" (pápežom z chatrčí).
Favela Villa 21-24 je taká nebezpečná, že nikto z cudzích sa tam neodváži vstúpiť, miestni však tvrdia, že Jorge Mario Bergoglio tam chodieval často na neohlásené návštevy, aby si zažartoval a dal si s nimi maté.
Cestoval autobusom a brodil sa blatom
Mnohí teraz radi spomínajú, ako zvykol pricestovať autobusom a brodil sa blatom, aby sa dostal k miestnej kaplnke, ako sponzoroval maratóny i kurzy pre budúcich tesárov, utešoval matky-samoživiteľky a na znak pokánia umýval nohy vyliečeným narkomanom; ako by bol jedným z nich.
Ešte dlho po tom, ako sa Bergoglio stal v roku 2001 kardinálom, chodieval oblečený len v čiernom tričku s kolárikom. Pre mnohých obyvateľov chatrčových osád okolo Buenos Aires je zázrak, že sa ich priateľ stal pápežom.
"Je to to najkrajšie, čo sa nám mohlo prihodiť," uviedla pre AP jedna z obyvateliek chudobného predmestia.
Do kaplnky chodil 20 rokov
V betónovej kaplnke, ktorú svojho času vysvätil Bergoglio, je veľký obraz pápeža Jána Pavla II., ale ani jediný obrázok jeho nástupcu Benedikta XVI.
Nechýba však veľký plagát argentínskeho kňaza Carlosa Múgicu zavraždeného v roku 1974, keď sa počas vlády vojenskej junty eskadry smrti snažili zlikvidovať zástancov a šíriteľov teórie oslobodenia.
Bergoglio toto učenie nikdy nepodporoval práve kvôli jeho naviazanosti na ozbrojené ľavicové gerilové skupiny. V mnohom však nadviazal na Múgicovu prácu, keď podporoval rôzne druhy sociálnych a vzdelávacích programov v slumoch. Kňazi tak napr. prichádzali do kontaktu s drogovými dílermi a dostávali sa často do situácií, keď bola ohrozená nielen ich viera, ale priamo život.
Len pár krokov od kaplnky je oltárik so sviečkami a na ňom obraz ľudového hrdinu Antonia "Gauchita" Gila, ktorý žil v 19. storočí a preslávil sa tým, že bohatým bral a chudobným tento lup rozdával. Mnohí Argentínčania ho doteraz prosia o zázrak akoby bol cirkvou uznaný za svätého. Ako píše AP, Bergoglio nemal námietky proti umiestneniu oltárika v blízkosti kaplnky.
"Chodieva sem už viac ako 20 rokov. Vždy k nám mal blízko a jeho vplyv na favelu je obrovský," uviedol pre AP miestny kňaz Lorenzo "Toto" de Vedia. Cirkev sa podľa neho teraz určite zmení. "Fakt, že si zvolil meno František, hovorí za všetko. Hovorí: Prestaňte sa hrajkať! Poďte sa venovať chudobným. To je posolstvo sv. Františka a František ho teraz bude žiť," vyhlásil kňaz.
Podľa veriacich je nový pápež hanblivý
Obyvatelia chudobných predmestí, ktoré navštevoval Bergoglio ako arcibiskup, poznali aj jeho gesto, ktorým dojal tisíce veriacich, keď ich vo večer svojho zvolenia za pápeža vyzval, aby sa zaňho v tichosti pomodlili. Jeho priatelia toto gesto poznajú, lebo rovnakým spôsobom, rovnakou pokorou si získal aj ich srdcia.
Bergogliovi priatelia hovoria, že vo svojej podstate je veľmi hanblivý. Málokedy poskytuje rozhovory, radšej sa ľuďom prihovára z kazateľnice. Ale nedávno súhlasil, že príde do relácie Jaidra Floresa vo farskej rozhlasovej stanici Radio FM La 96.
"Spočiatku bol váhavý, ale podarilo sa mi rozhovoriť ho. A na konci rozhovoru sa rozosmial a povedal: ďDokázal si to. Dostal si ma do éteruď".
"Bol som ho navštíviť v jeho úrade a bol som ohromený, keď som videl fotografie dobrovoľníkov a vyliečených narkomanov z tejto komunity, ktoré má na pracovnom stole. On sa o nás skutočne stará," povedal Flores.
Pápež čelí obvineniam, že toleroval argentínsku juntu
Vtedajší argentínsky kňaz Jorge Bergoglio a dnes už pápež František údajne verejne nevystupoval proti vojenskému režimu vo svojej domovine. Iné zdroje však hovoria, že disidentom aktívne pomáhal.
BUENOS AIRES. Nový pápež František čelí kritike, podľa ktorej v čase vládnucej argentínskej junty v 70. rokoch nepriamo kolaboroval so vtedajším režimom.
Niektorí mu vyčítajú, že sa v tomto období verejne nevyjadroval k rozsiahlemu porušovaniu ľudských práv.
Britský denník The Guardian vo svojej piatkovej rozsiahlej analýze píše aj o tom, že vtedajší provinciál argentínskeho Jezuitského rádu nepomohol svojim dvom kolegom, ktorých neskôr junta mučila.
V Argentíne prebiehala takzvaná "špinavá vojna" rozpútaná vojenským režimom v roku 1976 až 1983. Katolícka cirkev v krajine vtedy zväčša mlčala a hrozivé udalosti oficiálne nekomentovala.
V roku 2000 sa za svoju mlčanlivosť aj formálne ospravedlnila. Vtedy ešte argentínsky kňaz Jorge Bergoglio (dnes už pápež František) pôsobil v rokoch 1973 až 1979 ako líder miestnych Jezuitov.
Hlavná kritika proti nemu súvisí s prípadom dvoch jezuitských kňazov - Orlanda Yoria a Francisca Jalicsa - ktorých argentínske námorné sily v máji 1976 uniesli a následne mučili.
Dôvodom bolo, že duchovní pôsobili ako misionári v miestnych slumoch, čo bola v tom čase politicky citlivá aktivita.
Bergoglio však obvinenia odmietol ako nepodložené a podľa vlastných slov sa ich životy aktívne pokúšal zachrániť.
Údajne jednému z disentov, ktorý sa na neho podobal, poskytol aj vlastné doklady a umožnil mu tak opustiť krajinu, píše The Guardian. Obaja Jezuiti napokon prežili.
Ku kauze sa v piatok prostredníctvom svojho hovorcu Federica Lombardiho vyjadril aj Vatikán. "Nikdy voči nemu neexistovali opodstatnené, konkrétne obvinenia," vyhlásil.
Zo šírenia obvinení pritom Lombardi obvinil "antiklerikálne ľavicové elementy", ktorých cieľom je "útočiť na cirkev".
SITA
