Povedali naši vašim, aby prišli vaši k našim... a tak ďalej. Na túto riekanku som si spomenula, keď som v aute počúvala debatu o tom, ako riešiť šábes v rodinách, kde je jedna časť nábožná a druhá nie.
Šabatová večera je pre Izraelčanov stále dôležitá vec. Aj keď z rôznych dôvodov.
Pre nábožných pre to, lebo je to jeden z príkazov, pre sekulárnych pre to, lebo je to pri izraelskom krátkom víkende (piatok popoludní a sobota) často jediná možnosť, ako sa stretnúť s rodinou.
Pohostinnosť je dôležitejšia
Čo však ak majú nábožní rodičia deti, ktoré už také nábožné nie sú a musia sa dopraviť na šábes autom, čo je vtedy zakázané? Pýtali sa v rádiu znepokojené mamy.
Dá sa urobiť to, že deti prídu ešte pred začiatkom šabatu, ale to sa nie vždy dá a hodí a napokon po večeri aj musia odísť.
A čo ak ste nábožní a máte sekulárnych priateľov? Nedáte si pre to spolu v piatok večeru?
A tak sa stretlo niekoľko desiatok rabínov a dohodli sa, že pohostinnosť je dôležitejšia ako prílišné lipnutie na pravidlách.
Viem, že pre ľudí, ktorí nežijú v Izraeli, je to možno kuriózna debata. Šabatová večera je ale dôležitá rodinná udalosť a sú rodiny, ktoré si ho chcú uctiť najviac, ako sa dá.
Nech sekulárni vidia
Je však dobré, že aj v náboženských predpisoch je istá hierarchia a pohostinnosť tak vysoko.
Rabíni by však neboli rabínmi, keby neposkytli aj ďalšie vysvetlenie: je dobré, ak sekulárni vidia, ako sa má správne svätiť šabat.
Že nemusí byť o rýchlo odrieknutej modlitbe, večeri pri zapnutom televízore, z ktorej sa tínedžeri ponáhľajú do kina alebo na diskotéku a dospelí k svojej neodkladnej práci.
