BELEHRAD. Srbsko žiada pre svojich krajanov žijúcich na severe Kosova medzinárodné záruky, ktoré budú súčasťou politickej dohody medzi Belehradom a Prištinou. Povedal to v utorok srbský premiér Ivica Dačič.
Belehrad tým podľa svojich slov sleduje výrazné zníženie rizika vypuknutia ozbrojeného konfliktu v regióne.
Dačič, ktorý sa v pondelok stretol so šéfkou diplomacie EÚ, uviedol, že ak sú Kosovčania pripravení prijať takýto návrh, je pripravený ho podpísať.
Podľa jeho slov totiž Srbi musia mať "rozhodovací vplyv" v oblasti bezpečnosti a súdnictva na územiach, kde majú väčšinu. Ako dodal exminister vnútra, "som pripravený na kompromis, no nezdá sa mi, že Priština je pripravená zmeniť svoj postoj, kým má americkú podporu".
Dačič ešte minulý týždeň vyhlásil, že srbská vláda si uvedomuje, že nemá žiadny vplyv na dianie v Kosove, no prípadnú dohodu s Prištinou podmienil "výkonnými právomocami" pre kosovských Srbov.
Podľa Dačiča "je pravda, že Srbsko nemá žiadnu moc nad veľkou časťou Kosova, ale tú nemá nad časťou svojho územia ani Kosovo". Narážal pritom na viaceré oblasti, kde na rozdiel od zvyšku kosovského územia netvoria väčšinu Albánci, ale Srbi. Tí podobne ako srbská vláda neuznávajú nezávislosť Kosova ani právomoci tamojších inštitúcií.
Kosovsko-srbský dialóg pod záštitou EÚ sa začal v marci 2011 a od októbra minulého roka sa na ňom priamo zúčastňujú aj Dačič a jeho kosovský náprotivok Hashim Thaçi.
Strany sa medzičasom dohodli vo viacerých citlivých otázkach, budúcnosť 40-tisícovej srbskej menšiny v Kosove však naďalej zostáva nejasná.
Srbsko stratilo kontrolu nad Kosovom počas vojny v rokoch 1998 a 1999, nezávislosť územia vyhlásenú v roku 2008 však naďalej odmieta uznať. Spolu s ním okrem iných aj Rusko a päť krajín EÚ.
