Ľuďom sa hovorili rozprávky, že Kosovo je stále naše, napísal srbský premiér Ivica Dačič.
BELEHRAD, BRATISLAVA. Kedysi bol súčasťou vlády, ktorá vyháňala z Kosova Albáncov. Teraz je srbským premiérom, ktorý ako prvý začína hovoriť, že Kosovo už nie je srbské.
Keď sa Ivica Dačič, predseda Socialistickej strany Srbska Slobodana Miloševiča, kedysi prezývaný aj Malý Slobo, stal minulý rok premiérom a vytvoril vládu spolu s politikmi, ktorí sa ešte donedávna označovali za radikálov, mnohí sa pýtali, či sa Srbsko nevráti do 90. rokov.
Po roku sú však vzťahy s Kosovom najlepšie, aké boli, politici spolu rokujú na najvyššej úrovni. A Dačiča za to chvália aj mimovládky, ktoré bojovali s Miloševičom.
Rozprávky a klamstvá
Srbský premiér navyše minulý týždeň napísal do magazínu NIN slová, za ktoré by si ešte pred pár rokmi vo voľbách ani neškrtol.
„Desať rokov bolo Kosovo tabu. Nikto nemohol povedať pravdu. Hovorili sa rozprávky, hovorili sa klamstvá, že Kosovo je naše,“ napísal v článku k desiatemu výročiu zastrelenia srbského premiéra Zorana Djindjiča.
„Dali sme to aj do ústavy. No dnes nám ústava nepomôže. Srbský prezident nemôže prísť do Kosova, ani premiér, ministri, polícia či armáda,“ dodal Dačič.
Článok v NIN je ďalším znakom, že Srbsko pomaly robí obrátku vo svojom prístupe ku kosovskej samostatnosti. Stále síce hovorí, že ju nikdy neuzná. Ale už sa správa oveľa pragmatickejšie.
Prvé stretnutie
Belehrad vedie s Prištinou pod záštitou Európskej únie rozhovory na najvyššej úrovni.
Tento rok sa vôbec po prvýkrát spolu stretli aj srbský prezident Tomislav Nikolič (kedysi predseda Srbskej radikálnej strany, ktorá vládla s Miloševičom a bola ešte tvrdšia ako on) s kosovskou prezidentkou Atifete Jahjagovou.
Hlavným dôvodom postupného obratu Srbska je najmä tlak Európskej únie. „Absolútne, srbská vláda je najmä pod tlakom Nemecka,“ povedala srbská analytička Sonja Biserko.
Srbsko chce, aby sa v júni začali prístupové rokovania s Bruselom.
Aj keď prípadné členstvo v Únii sa odhaduje až po roku 2020, začať rokovania je významný krok vpred. Európska únia však požaduje zlepšenie vzťahov s Kosovom. Správa o pokroku by mala byť v apríli.
Pripravení ako nikdy
Budúci týždeň budú hovoriť o najťažšej otázke – štatúte severného Kosova, kde žije srbská väčšina. Tá odmieta vládu v Prištine a vytvorila si paralelné inštitúcie, ktoré s podporou Belehradu žijú vlastným životom.
Aj preto dnes do Bruselu prídu na stretnutie so šéfkou europskej diplomacie Catherine Ashtonovou srbský premiér, prezident aj minister obrany Neskôr tento týždeň Ashtonová príde do Kosova.
„Lídri oboch krajín sú viac ako predtým pripravení na kompromis,“ napísala vo februárovej správe nezávislá organizácia International Crisis Group.
„Srbsko sa nedávno priblížilo k zlomu tým, že pripustilo, aspoň nepriamo, kosovskú teritoriálnu integritu a jurisdikciu nad severným Kosovom.“
Belehrad aj Priština súhlasia, aby na severe Kosova vznikla inštitúcia, ktorá bude zastupovať okresy na severe, kde žije väčšina Srbov.
Nedohodli sa však na tom, či táto inštitúcia má mať výkonné právomoci, ako to chcú Srbi.
Ak kompromis nakoniec Dačič podpíše, bude to v istom zmysle irónia osudu. Je si toho vedomý.
„Bol som súčasťou vlády, ktorá sa pokúsila vyriešiť otázku Kosova vojnou. Možno je v tom istá spravodlivosť, že by som dnes mal byť osoba najviac zodpovedná za mierové riešenie,“ napísal v NIN.
Dačič nás prekvapil, hovoria Kosovčania
Kosovský poslanec Zenun Pajaziti pre SME potvrdil, že pragmatický prístup novej srbskej vlády v otázke Kosova nečakali.
BRATISLAVA. Konštruktívny postoj novej srbskej vlády ku kosovskej otázke prekvapil aj samotných kosovských Albáncov.
„Je to prekvapenie, bol to predsa hovorca Miloševičovho režimu,“ povedal pre SME Zenun Pajaziti, poslanec vládnej strany PDK premiéra Hashima Thaciho a minister vnútra v rokoch 2008 až 2010.
Kosovčania: Je to pokrok
Spolu so skupinou ďalších poslancov minulý týždeň navštívili Slovensko a stretli sa s poslancami. „To, že sa súčasný premiér rozhodol sadnúť si s naším premiérom, je veľký pokrok na uznaní novej situácie,“ povedal.
Ako dodal, kosovskí lídri najskôr nevedeli, či pokračovať v rozhovoroch, pretože Srbi nesplnili, čo sľúbili. Potom ich presvedčilo to, že sa zapojila Európska únia „ako nikdy predtým“.
Kľúčový je sever
Veľkou výzvou bude práve dohoda na severnom Kosove. Pajaziti potvrdil, že o autonómii nechcú ani počuť. Súhlasia však na vytvorení istej inštitúcie, ktorá zastreší srbské okresy na severe Kosova, ale odmieta výkonné právomoci. „To je v rozpore s našou ústavou. Cieľom je Srbov integrovať, nie oddeliť,“ opísal základný postoj Prištiny.
