Keď Miloš Zeman odmietol asi pred týždňom „pero za milión“ od tradičnej juhočeskej firmy Koh-i-Noor, zrejme to jeho staronový tím na Hrade vzal ako pokyn, že nové prezidentstvo bude v znamení lacných vecí.
A to „lacných“ vo všetkých zmysloch. Dôkazom je hneď prezidentský sľub, ktorý vytlačili v otrasnej grafickej úprave a ešte s gramatickou chybou („podľa svojho najlepšie svedomia“). Aspoň to opravili a správne vyskloňovali.
Nič proti modelu neprepychovej štátnickosti. Malá krajina v strede Európy nepotrebuje zdobiť svoje vládnutie pompéznymi ceremóniami.
Keby sa Zeman s ostatnými signatármi zastavil u najbližšej notárky, ona by v kancelárii povedala: „Momentík, ja vám to vytlačím, neprekáža vám to čiernobiele?“ Podpísané lajstrá by všetci odovzdali šéfovi protokolu Forejtovi a bolo by to v úplnom poriadku.
Lenže prezidentská inaugurácia prebehla v plnej paráde vrátane vojenskej prehliadky, obradu v katedrále a delových sálv.
V takom kontexte pôsobila úprava dokumentu, pre ktorý sa celá vec konala, až komicky nepatrične.
Médiá si z celého prejavu najviac povšimli novinárov ako jeden z ostrovčekov „negatívnej deviácie“, ktorý dal nový prezident na úroveň neonacistov a kmotrov.
To by nás nemalo vzrušovať. Bola to povinná „otrávená návnada“, na ktoré si zasa budeme musieť zvyknúť, ale na chod médií nebudú mať vplyv.
Ten moment odhalil skôr smiešnych politických panákov, ktorí mu za to tlieskali. Keď sa niekto oblečie do obleku a potom sadne za volant starej škodovky, je v tom čosi smiešne, ale dojemné. Keď vidíte v limuzíne vodiča v teplákoch, je to číry nevkus. Tam smeruje už nejaký čas česká politika.
