Aká to bola sláva, keď v novembri 1989 východní Nemci otvorili hranice k západnému Berlínu. Múr, ktorý rozdeľoval nemecké hlavné mesto, naraz stratil opodstatnenie.
Keď tento symbol studenej vojny onedlho začali rúcať, sotva niekto za ním smútil. Čím skôr tých 155 km „najškaredšej stavby“ zmizne, tým lepšie. Pritom prakticky celý múr západoberlínskej mestskej časti bol pomaľovaný.
Medzi autormi vtipných i menej vtipných výrokov, realistických výjavov, nástenných fantázií a grafity bol aj Keith Haring, neskôr jeden z najuznávanejších amerických umelcov.
Nikto sa však vtedy nepostavil na ich obranu. Túžba po slobode a zjednotení Berlína bola silnejšia ako snahy o zachovanie monumentálneho historického exponátu. To sa medzitým zmenilo.
V týchto dňoch v Berlíne demonštrovali tisíce ľudí proti premiestneniu 1,3 km dlhej časti múru.
Východoberlínska „East Side Gallery“ vznikla v roku 1990, teda po otvorení hraníc. Vyše sto umelcov z rôznych krajín tam prezentuje svoj pohľad na politické zmeny roku 1989.
Jeden z najznámejších je portrét komunistických vodcov Brežneva a Honeckera pri horúcom bozku na pery. Na inom vidieť pýchu východonemeckého automobilového priemyslu trabant, ako preráža múr.
Galéria sa stala jednou z hlavných turistických atrakcií. Teraz by však mala ustúpiť stavbe mosta pre chodcov a luxusných bytoviek. Poloha je tu predsa skvelá: prakticky v centre mesta na brehu Sprévy.
Šéf developerskej firmy po desiatich rokoch čakania stratil trpezlivosť a vo februári presadil odstránenie zvyškov múru.
Polícia pre veľký odpor ďalšie práce prerušila. Túžba po Berlínskom múre (umenia) nateraz zvíťazila.
Autor: Vlado Müller
