Po rokoch ste sa dostali von z Kuby. Čo to pre vás znamená?
"Po tom, ako som päť rokov bojovala o víza, je to skvelé. Pre Kubáncov je to tiež výhra, síce len malý krok, ale je to aspoň začiatok."
Vedia bežní Kubánci vôbec o tom, že ste sa dostali mimo krajiny?
"Veľa Kubáncov o tom vie, lebo na ostrove je stále rozšírenejšia parabolická anténa a ľudia sledujú floridské televízie. V nich o mojej ceste hovoria."
Fakty
Yoani Sánchezová (1975)
Je asi najznámejšou tvárou súčasnej kubánskej opozície.
Od roku 2007 píše blog Generación Y, jej články uverejňujú vo viacerých prestížnych médiách.
Žila dva roky vo švajčiarskom exile, odkiaľ sa dobrovoľne vrátila.
Komunisti jej v posledných piatich rokoch zamietli dvadsať žiadostí o vycestovanie, do zahraničia sa dostala až teraz.
V rámci dvojmesačného turné sa na pozvanie organizácie Člověk v tísni zastavila aj v Prahe.
Dá sa to označiť za posun v správaní režimu voči občanom?
"Skôr než o uvoľnenie ide o to, že tlak voči režimu bol už neúnosný. Už nemohol kontrolovať, kto odíde a kto nie. Teraz potrebujete na opustenie Kuby len pas, dovtedy bola nutná aj vycestovacia doložka. Ja som síce teraz pas dostala, ale neviem, či nabudúce budem mať povolenie použiť ho."
Nebojí sa vaša rodina, že sa nevrátite?
"Nie, moja rodina si je úplne istá, že sa vrátim."
Na Kube sa v posledných rokoch zaviedli rôzne reformy. Ako sa prejavili na bežnom živote Kubáncov?
"Jedna zo zmien, ktorú vidno, je, že ľudia môžu požiadať o živnostenský list. Keď teraz idete po ulici, vidíte ľudí, ako tam predávajú rôzne veci. Vznikajú kaviarne, malé obchodíky, hrá hudba. Ale pokiaľ ide o osobné slobody a možnosti zhromažďovať sa, nezmenilo sa vôbec nič."
Čo pre Kubu znamená vyhlásenie Raúla Castra, že o päť rokov odovzdá moc?
"Bolo by to vtipné, ak by to nebolo také dramatické. Raúl Castro povedal, že o päť rokov odíde, pretože vie, že už nebude mať mentálnu ani fyzickú silu na to, aby krajine vládol. A prezentuje to ako posun."
Bude aj potom pokračovať vláda komunistov?
"Nemyslím si, že by ho mohol niekto nahradiť. Ten režim je až príliš postavený na kulte bratov Castrovcov a ťažko ich môže niekto vystriedať, nikto by im to neveril."
Ako bude teda vyzerať Kuba o päť rokov?
"Úplne inak. Bude to krajina, kde bude fungovať viac politických strán, začne sa tvrdá kritika Castrovho režimu. Vzrastie aj ekonomická sloboda, nebude to už len o živnostenskom liste, ľudia si budú môcť otvoriť malé aj veľké podniky."
FOTO SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK
Bude to revolúcia na spôsob arabskej jari, kde sa ľudia zorganizovali cez internet a zvrhli diktátora?
"Nie, technológie a internet sú na Kube veľmi obmedzované. Kubánsky režim sa poučil z toho, čo sa stalo v arabskom svete."
Ako sa teda odohrajú tie zmeny?
"Postupne. Vláda bude otvárať niektoré priestory k aktivitám, najmä pod tlakom občianskej spoločnosti. Potom sa raz otočia a zistia, že zmena už prebehla."
Akú úlohu v tom budú mať disidenti?
"Disidenti sú prví, ktorí využívajú ústupky vlády a nové práva. Väčšina populácie je apatická a len čaká, kým umrú súčasní vládcovia."
Keď spomíname disidentov, o koľkých ľuďoch hovoríme?
"Podľa môjho odhadu desať percent ľudí podporuje vládu, desať percent je proti a zvyšok nemá na politiku názor."
Čo pre disidentské hnutie znamenala smrť Oswalda Payu, ktorý v júli 2012 zomrel pri autonehode?
"Bola to, samozrejme, veľká strata. Prišli sme o osobnosť s veľkým medzinárodným významom, s najväčšou pravdepodobnosťou aj o prvého prezidenta slobodnej Kuby."
Bol zavraždený?
"Ťažko povedať, na to potrebujeme vyšetriť nehodu. Presne to teraz požaduje jeho rodina, každým dňom je to však zložitejšie. Terén zarastá, svedkovia menia svoje výpovede, ale je veľmi dôležité, aby medzinárodné organizácie tlačili na vyšetrenie."
Na pár dní ste sa ocitli vo väzbe aj vy. Za čo?
"V októbri a v novembri minulého roka. Prvýkrát preto, že som sa chcela zúčastniť na súdnom pojednávaní so šoférom auta, v ktorom Payá zomrel. Druhýkrát keď som pred policajnou stanicou žiadala o prepustenie iného aktivistu."
Nebojíte sa, že za mrežami skončíte na roky?
"To je práve jedna z vlastností vlády Raúla Castra. Zatvárajú ľudí len nakrátko, aby to bolo právne v poriadku. Samozrejme, je možné, že by ma zavreli na pár rokov, ale čo môžem proti tomu urobiť?"
Mohli by ste sa napríklad stiahnuť. Neradí vám toto vaša rodina?
"Mám šťastie, že mám malú rodinu a že mi všetci pomáhajú. Takže nie."
Stretávajú sa medzi sebou kubánski disidenti?
"Čím ďalej tým viac. V krízových momentoch, napríklad keď zomrel Oswaldo Payá, stretli sme sa z opozície prakticky všetci."
Hovoríte, že režim bráni v prístupe na internet. Ako vy a ostatní disidenti dostávate svoje články na blog?
"V prvom rade nie je možné založiť si stránku so štátnou koncovkou .cu, musíme teda publikovať na medzinárodných serveroch. Aj keď už mám blog, je ťažké ho aktualizovať. Bežné je, že si všetko píšeme offline a keď máme pár minút, keď sa môžeme pripojiť, nahodíme ich a nastavíme, aby vychádzali postupne. Tri, štyri naraz, aby vyšli raz týždenne."
Nesnaží sa vás vláda odstrihnúť od internetu?
"Doma internet nemám. Chodím do hotelov, keď mi v tom zabránia, veľmi hlasne sa ozývam, prečo nemôžem publikovať. To, že som známa, je mojou ochranou."
Čítajú vaše blogy aj ľudia na Kube?
"Na Kube žiadny takýto výskum neexistuje, ale niečo naznačuje fakt, že keď idem po ulici, ľudia ma spoznávajú. Veľmi mi tiež pomáha propaganda, lebo v najsledovanejších časoch ma v televízii ohovárajú a nie je nič lepšie ako negatívna reklama."
Čo vám hovoria náhodní ľudia, keď vás stretnú?
"Za šesť rokov, čo píšem, som nezažila žiadnu agresívnu reakciu. Hovoria mi, že ma čítajú, že sa im to páči a že mám v tom pokračovať. Len občas vláda zorganizuje stretnutie a mne potom vyhadzujú na oči napríklad to, že som agentka CIA. Funguje to tak, že prídu na univerzitu, do autobusu naberú ľudí a dovezú ich pred domy disidentov. Týmto ľuďom vláda zaplatí a oni za to kričia, niekedy aj na mňa."
Vy organizujete centrum, kde učíte ľudí, ako zakladať blogy, používať mobil pre občianske aktivity. Kto sú ľudia, ktorých školíte?
"Aktivisti, študenti, mladí, starí. Ľudia, ktorí sa nakoniec rozhodnú prekročiť hranicu medzi tichom a možnosťou vyjadrovať sa. Nielen politicky založení, niektorým som pomáhala otvoriť blog o receptoch či o numerológii. Celé sa to odohráva u mňa doma, žiaci nič neplatia a učitelia nič nedostávajú."
Čím sa živíte?
"Využila som možnosť otvoriť si živnosť. Opravujem počítače a som pisárkou na stroji. Tiež pracujem ako novinárka pre svetové médiá a vydávam knihy, vďaka tomu som ekonomicky nezávislá."
Neboja sa ľudia, ktorých učíte, že okamžite dostanú nálepku protirežimových a neskôr si nebudú môcť nájsť prácu?
"Samozrejme. Ľudia sa boja, ale zdá sa mi, že každým dňom sa tento strach postupne vytráca."
Aun Schan Su Ťij v minulosti odrádzala turistov od návštevy Barmy, lebo tým podporujú juntu. Súhlasíte s týmto postojom v prípade Kuby?
"Ja by som odporučila, aby tam ľudia cestovali, ale neboli len na plážach. Mohli by tam niečo priniesť, počítač, USB kľúč, niečo, čo tým ľuďom pomôže."
Ak tam turista príde, komu to má dať?
"Prvému človeku, ktorého uvidí. Pre neho to bude znamenať informačnú autonómiu a slobodu. Môžete sa tiež snažiť priblížiť k občianskej spoločnosti, nezávislým knižniciam a nechať im to tam. Ak chcete pomôcť ešte viac, môžete prísť na Kubu a kúpiť ľuďom predplatné karty na internet."
Ako Kubánci vnímajú paradox, keď demokratický štát podporí komunistický režim?Napríklad tým, že jeho politici oslavujú výročie kubánskej revolúcie.
"To je príklad dvojitej morálky. Ako môže niekto chcieť niečo pre Kubáncov, keď to nechce pre vlastných ľudí? Bohužiaľ, medzinárodná diplomacia je plná takýchto príkladov, ale najdôležitejšie je, že tie krajiny na to potom nezabudnú."
