Agentúrnu správu sme nahradili článkom z tlačového vydania.
CARACAS, BRATISLAVA. Lenin, Mao Ce-tung, Ho Či Min, Kim Čong-il. A teraz aj Hugo Chávez.
Zosnulý venezuelský prezident si neudržiaval moc silou ako komunistickí diktátori, svoj úrad obhajoval v relatívne demokratických voľbách, no kult osobnosti si vytvoril podobný. Podobný bude jeho osud aj po smrti.
„Rozhodli sme sa, že telo nášho prezidenta dáme zabalzamovať, aby bol s naším ľudom aj naďalej,“ oznámil médiám Chávezov viceprezident Nicolas Maduro. Chávezovo telo vystavia v sklenenej truhle v budúcom Múzeu revolúcie.
K Bolívarovi až neskôr
Fakty
Veční lídri
Balzamovanie vodcov sa stalo módnym medzi komunistickými lídrami. Prvým bol Lenin v roku 1924.
Rusi balzamovali aj československého prezidenta Klementa Gottwalda, jeho telo vydržalo len deväť rokov.
Balzamovali aj ázijských diktátorov čínskeho Mao CeTunga a Vietnamca Ho Či Mina.
Naposledy balzamovali minulý rok severokórejského lídra Kim Čong-ila.
Budova, ktorá je v súčasnosti vojenským múzeom, stojí kúsok od prezidentského paláca. Je to tá istá budova budova, odkiaľ sa Chávez v roku 1992 ešte ako vojak neúspešne pokúšal o prevrat.
Vtedy neuspel a skončil na dva roky vo väzení.
Chávezovi priaznivci ho chceli pochovať v národnom panthenóne, kde leží aj latinskoamerický hrdina boja proti španielskym kolonizátorom Simón Bolívar.
Vláda im chcela vyhovieť, no podľa súčasnej ústavy tam môžu človeka pochovať až 25 rokov po jeho smrti. Ak sa politická situácia v krajine výrazne nezmení, Chávez má miesto v panthenóne prakticky isté.
Po jeho utorňajšej smrti premiestnili Chávezovo telo do vojenskej akadémie, kde sa s ním prichádza rozlúčiť mnoho ľudí. K rakve kladú kvetiny, plyšové srdcia, niektorí rodičia dvíhajú svoje deti, aby tie videli tvár zosnulého, niektorí ho prirovnávajú k Ježišovi Kristovi.
„Čakala som desať hodín, ale som veľmi šťastná a hrdá, že som videla svojho comandante. Je hlboko v mojom srdci,“ cituje agentúra AP Yudeth Hurtadovú.
Zraz diktátorov
Viceprezident Maduro sľúbil, že telo bude v akadémii vystavené najmenej týždeň, aby sa naň mohlo prísť pozrieť každý, kto chce.
Už v piatok sa však konal Chávezov pohreb, na ktorý sa chystalo viac ako tridsať hláv spriatelených štátov.
S Chávezom sa prišiel rozlúčiť kubánsky diktátor Raúl Castro, iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád či posledný európsky diktátor Alexander Lukašenko.
Na pohreb prišli aj traja politici zo Spojených štátov, ktoré Chávez opakovane obviňoval, že ho chcú zvrhnúť.
Po pohrebe sa už Venezuela vráti do bežného života. Vláda na týždeň zavrela školy, no podnikatelia začínajú otvárať obchody, v utorok sa skončí štátny smútok.
Musí rozdeľovať krajinu
Aj voliči opozície už dúfajú, že sa krajina vráti do normálu.
„Skutočne ho idú balzamovať? To nie je vtip? S Chávezovým telom si môžu robiť, čo chcú, dôležité je, aby nám dali pokoj a mohli sme pokojne pracovať, nech sa už skončia rozbroje medzi Venezuelčanmi,“ cituje magazín TIME Juana Fereiru, ktorý na ulici v Caracase predáva jedlo.
Úplný pokoj však Venezuelu v najbližších dňoch nečaká. Podľa ústavy sa tridsiatich dní po smrti prezidenta musia konať nové voľby.
Len v miernej pozícii favorita v nich bude práve Maduro, ktorého si za svojho nástupcu vybral sám Chávez.
Múmia pri Kremli rozdelila Rusko
Jedni vidia Lenina ako večnú legendu, druhí ako atrakciu a tretí ako znesvätenie Moskvy.
MOSKVA, PRAHA. Je to asi najslávnejšia múmia politika našich čias na svete. Napriek tomu jej hrozí, že skončí v celkom obyčajnom hrobe hlboko pod zemou.
Zabalzamovaný vodca svetového proletariátu Vladimir Iľjič Lenin je pre jedných modlou, pred ktorou odriekavajú namiesto Otčenáša komunistický manifest.
Druhí ju vnímajú ako masového vraha, ktorý na desaťročia uvrhol Rusko do totality a nepatrí sa, aby trónil v mauzóleu uprostred hlavného námestia krajiny – Červeného.
A posledná skupina sú vedci a turisti. Tí sa pozerajú na múmiu ako na atrakciu. A tiež dôkaz, že ruskí mumifikátori sú majstri. Spor o to, či „voskovca“, ako sa múmii Lenina tiež hovorí, pochovať, či vystavovať, trvá v Rusku už štvrťstoročie.
Neďaleko mauzólea pri Kremeľskej stene odpočíva človek, ktorý by k veci pochovania Lenina mal asi najviac čo povedať. Jeho partnerka Nadežda Krupská.
Prežila ho o pätnásť rokov. A práve ona hneď po Leninovej smrti v roku 1924 požadovala normálny pohreb. Lenže komunistické politbyro rozhodlo inak.
Súčasné Rusko je v otázke likvidácie mauzólea rozdelené. Dokonca i pravoslávna cirkev nabáda na zdržanlivosť a ponechanie múmie „pri živote“. Bráni sa, že najdôležitejšie je, aby telo spočívalo dva metre pod zemou – a to je v mauzóleu splnené.
Reakcií spoločnosti sa bojí i prezident Ruska Vladimir Putin. Tuší, že zmena by mohla nahnevať ľavicovo zmýšľajúcich občanov.
Jednotný názor na to, čo s múmiou, pritom medzi Rusmi neexistuje.
Asi 25 percent ľudí sa domnieva, že Lenin na Červené námestie patrí, 31 percent ho vidí ako turistickú atrakciu a 34 percent by najradšej mauzóleum zbúralo.
Petra Procházková
