Brigita Schmögnerová bývala ako ministerka financií v malom petržalskom byte. Nový byt si kúpili vďaka úveru. Busta Alexandra Veľkého, ktorú dostala od zahraničných partnerov, konečne bude mať dôstojné miesto. Doteraz stála na stolíku v malej chodbe panelákového bytu. FOTO SME – DAŠA MATEJČÍKOVÁ
Exministerka ako výkonná tajomníčka EHK.
FOTO SME – DAŠA MATEJČÍKOVÁ a MARCEL VLNA
Brigita Schmögnerová bola na Slovensku od marca druhý raz len tesne pred voľbami. Odvtedy je výkonnou tajomníčkou Európskej hospodárskej komisie v Ženeve. Ako sa tam má?Vaša pozícia zodpovedá postu námestníčky generálneho tajomníka OSN. Stretávate sa s Kofim Annanom?
„Je to organizované podobne ako zasadnutie vlády. Každú stredu o desiatej newyorského času je stretnutie hláv organizácií OSN prostredníctvom videokonferencie. Nie všetci sa ho pre iné povinnosti zúčastňujú každý týždeň, ale to je tá bežná forma. Stretávam ho aj na summitoch, aj keď Kofi Annan je na nich spravidla veľmi zaneprázdnený. Koncom septembra bude v New Yorku niekoľkodňové stretnutie, uzatvorené rokovanie, kde bude možnosť podrobnejšie si vyložiť zámery organizácií. Tam je asi najväčšia príležitosť sa porozprávať.“
Čo je vlastne vo vašom popise práce?
„Riadim sekretariát s počtom ľudí okolo dvesto až dvestotridsať. Ide o výkonnú zložku, prirovnala by som to k malému ministerstvu. Umožňuje existenciu veľmi zložitej medzivládnej štruktúry, ktorá pozostáva z výborov, podvýborov, pracovných skupín. To už nejde o zamestnancov komisie, ale o predstaviteľov a expertov z jednotlivých vlád. Mojou úlohou je riadiť sekretariát, koordinovať činnosť všetkých týchto medzivládnych inštitúcií, spoluformulovať s nimi ciele, zámery organizácie na najbližšie roky. Veľa času mi zaberá aj účasť na summitoch, ministerských konferenciách.“
Ktorá práca je náročnejšia, ak to porovnáte s ministrovaním na Slovensku?
„Na ministerstve som trávila priemerne štrnásť až šestnásť hodín, teraz to je len desať, dvanásť. Oveľa viac cestujem – ako ministerka som sa to snažila minimalizovať. A nie som pod neustálym politickým tlakom.“
Ako to máte vyriešené s ubytovaním? Bývate v hoteli?
„Nie. Každý zamestnanec z inej krajiny si vo Švajčiarsku prenajme byt. Ja mám pomerne malý, dosť blízko Paláca národov v Ženeve. Do práce chodím ráno aj večer pešo.“
Ako odlúčenie znáša rodina?
„Iné riešenie nebolo ako to, že sme sa rozdelili. Syn potrebuje dokončiť školu. Dennodenne si telefonujeme, boli ma už s manželom navštíviť.“
Čo robíte vo voľnom čase?
„Nemám takmer nijaký. Treba neustále sledovať aj politickú situáciu v členských štátoch, je to náročné aj na získavanie informácií. To málo času využívam na prechádzky. Ženevu som do príchodu rodiny skoro nepoznala. Zistila som to až vtedy, keď prišli a bolo treba im ju poukazovať.“
Nakoľko ste si polepšili platovo?
„Je to, samozrejme, niekoľkonásobne lepšie.“
Stále bývate v petržalskom byte?
„Áno, ale vďaka úveru zo stavebnej sporiteľne sme si kúpili nový trojizbový byt na Dlhých dieloch v Bratislave. Začíname ho pomaly zariaďovať, v priebehu týždňov, najviac mesiacov sa presťahujeme.“
Ako ten byt vyzeral po polroku bez vás?
„Viete si to asi predstaviť, jednoducho tam chýba ženská ruka!“
Neplánujete si v budúcnosti kúpiť domček na predmestí či na vidieku?
„Ani tak nejde o ten dom, ale mám strašne rada záhradkárčenie. Problém je v tom, že s manželom síce máme záhradu, ale až stodvadsať kilometrov od bytu, v Piešťanoch. Všetko je to ale otázka toho, ako dopadne situácia v Ženeve. Ale láka ma predstava domu so záhradou. Hoci nie kvôli pocitu dom vlastniť, ale kvôli tomu vidieť kvitnúť stromy, pokosiť trávu.“
Váš syn má dvadsaťštyri rokov. Nechceli by ste byť babičkou?
„Syn je zarytým odporcom uzatvorenia manželstva, takže si počkáme, ako sa to vyvinie ďalej.“
V roku 1998 vám vyšla veľmi smutná až depresívna zbierka básní Svetlo sa rodí v tme.
„Tie básne sú z obdobia konca šesťdesiatych do polovice sedemdesiatych rokov, keď som končila štúdium. V tom veku mnohí mladí niečo napíšu. Je to citové, písala som o tom, čo som videla okolo seba, možno som sa viac zamýšľala ako iní, ale také pochmúrne určite neboli.“
Nechystáte pokračovanie, možno predsa len niečo veselšie?
„Na to, aby sa človek zaoberal poéziou, treba určité citové rozpoloženie. Ťažko sa nazdávať, že sa k tomu ešte niekedy vrátim. Ale mám chuť, ambície napísať nejaké veci, ktoré budú trošku vážnejšie, o tom, čo som v poslednom období prežila. Možno jednu, možno dve.“
Aký bol váš autorský honorár?
„Nejakých pár tisíc korún.“
Funkčné obdobie tejto vlády sa viac-menej skončilo, skúste ho zbilancovať.
„Podarilo sa nám urobiť prielom v integračných procesoch. To sú stovky nových prijatých zákonov, ktoré budú formovať život v hospodárskej, sociálnej a iných oblastiach. A neurobili sme žiadnu dieru do sveta v zamestnanosti, aj keď na to treba vidieť aj objektívne príčiny.“
A vaše ministerské úspechy a neúspechy?
„Myslím, že úspechov bolo viac. Napríklad reštrukturalizácia bankového sektora. Reforma daňovej správy. Určité spätné kroky sa urobili v reforme riadenia verejných financií. Pravdepodobne pre isté individuálne alebo skupinové záujmy stojí projekt štátnej pokladnice, ktorý by nám ročne mohol ušetriť dve miliardy. Výdavky vyleteli hore viac, ako by mali, napriek tomu, že bol volebný rok.“
Nový minister Hajnovič s vami nejaké kroky konzultuje?
„Otvorene a priateľsky som mu to navrhla, že veľmi rada. Na začiatku mal záujem, ale ku konzultáciám a k výmene názorov došlo výnimočne. Škoda.“
Je veľký rozdiel v záujme médií o vás vo Švajčiarsku a na Slovensku?
„Samozrejme. Švajčiarske médiá riešia svoje kantonálne a mestské otázky a je tam aj veľa sídiel organizácií OSN. Európska hospodárska komisia je v tieni iných dvoch organizácií, Organizácie pre ľudské práva a Svetovej obchodnej organizácie.“
Myslíte, že verejnosť časom ocení vašu prácu na pozícii ministerky? Považujete sa za slovenského Bokrosa?
„Každý, kto robil kroky podobné mojim, sa môže považovať za Bokrosa. Dokonca aj tá záverečná bodka bola podobná, aj Bokros musel odísť z vlády. Dnes, keď sa Bokros z času na čas vráti ako zamestnanec Svetovej banky domov, si mnohí ľudia uvedomujú, že základ terajšej prosperity maďarského hospodárstva pomáhal klásť on svojimi opatreniami. Hoci ja si nechcem uzurpovať všetky zásluhy. Ministerstvo, to boli aj štátny tajomník a mnohí ďalší. Ale myslím, že pracovalo ako dobre rozbehnutý stroj a ľudia to ocenia časom aj u nás.“
A vy neuvažujete o trvalom presťahovaní do Švajčiarska?
„Nie.“
MARCEL VLNA
