CARACAS, BRATISLAVA. „Budem lepším prezidentom,“ sľúbil Hugo Chávez, keď vyšiel na „ľudový balkón“ prezidentského paláca osláviť oktobrové volebné víťazstvo.
Nakoniec svoj sľub nenaplnil, v noci na stredu podľahol chorobe.
O tom, že pre zdravotné problémy nebude schopný vládnuť, sa špekulovalo dlhšie, no Chávez tvrdil, že z rakoviny sa vyliečil a môže Venezuelu viesť ďalších sedem rokov.
Sľuby ho držia pri moci
K moci sa dostal v roku 1999, to už mal za sebou neúspešný pokus o vojenský prevrat. Stál na jeho čele a skončil vo väzení.
Potom pochopil, že prezidentom sa ľahšie stane, ak bude kandidovať v relatívne slobodných voľbách. V roku 1998 vyhral.
Chávez sa pri moci držal štrnásť rokov, najmä populistickými sľubmi o pokračovaní v ceste k socializmu.
- O revolúcii hovoril už v roku 1982. K neúspešnému pokusu o prevrat sa odhodlal o desať rokov neskôr, na dva roky skončil vo väzení.
- V roku 1998 už úspešne kandidoval za prezidenta.
- Referendom si umožnil kandidovať neobmedzene.
Svoju politiku nazýval Bolívarská revolúcia, podľa Simona Bolívara, hrdinu latinskoamerického boja proti kolonializmu.
Stal sa tak symbolom novej ľavice, ktorá sa stala v prvých rokoch nového tisícročia v latinskoamerických krajinách stále populárnejšou.
Chávez sa stal jej lídrom, najmä vďaka peniazom z ropy, ktorou mohol podporovať svojich obľúbencov v iných krajinách.
Osobitné zaobchádzanie sa ušlo komunistickej Kube bratov Castrovcov.
Peniaze z ropy Chávezovi pomáhali aj doma. Vyhral štyri voľby po sebe, aj keď ekonomika rastie pomalšie ako v susedných krajinách, miera vrážd patrí medzi najvyššie na svete a stále je tu problém s nezamestnanosťou.
Nezlomilo ho ani to, že prvýkrát sa proti nemu zjednotila opozícia. Jej kandidát Henrique Capriles získal „len“ 45 percent hlasov.
Plytvanie miliardami
Venezuela je na tom lepšie ako pred Chávezovým nástupom k moci, no to platí pre celý región.
Znížili sa rozdiely medzi bohatými a chudobnými, vďaka ziskom z ropy mohla vláda rozbehnúť projekty pre najchudobnejších, najmä školy, nemocnice a bývanie.
Kritici však tvrdia, že z obrovských ziskov z predaja ropy mal urobiť viac.
Jeho sociálne projekty boli totiž často netransparentné. Stovkami miliárd dolárov sa plytvalo nielen pre korupciu, ale aj preto, že zodpovední ľudia boli jednoducho nekompetentní.
Hlavnou kvalifikáciou je vernosť Chávezovi, vďaka tomu ovládol štátne inštitúcie i médiá.
Voľby síce sú pomerne slobodné, no celý štátny aparát pracoval v prospech Cháveza.
Len jedna politická prehra
Chávez si moc zakladal aj na tvrdej kontrole všetkých oblastí fungovania krajiny.
Osobne sa rád a často ukazoval na televíznej obrazovke, rovnako ako jeho veľký vzor Fidel Castro sa vyžíval v nekonečných prejavoch. Opozíciu zas utláčal do úzadia a obviňoval ju z toho, že pracuje v prospech Američanov.
Počas celého vládnutia mal väčšinu Venezuelčanov na svojej strane, či už pre charizmu, socialistickú politiku alebo jednoducho preto, že médiá im inú možnosť ani nedali.
Ukázalo sa to najmä v roku 2002, keď sa Chávez udržal pri moci po neúspešnom pokuse o prevrat. Ľudia vtedy vyšli do ulíc a žiadali jeho návrat k moci.
Bývalý vojak zažil len jednu politickú prehru, a to v roku 2007, keď mu v referende neprešla novela ústavy. Ani to ho však nezastavilo v tom, aby pokračoval vo svojej socialistickej politike.
O jeho rakovine sa začalo hovoriť v roku 2011. Chávez sa podrobil niekoľkým operáciám na Kube a potom vyhlásil, že je už vyliečený. Koncom minulého roka sa však na Kubu vrátil, kde ho zas operovali. Dlho sa o ňom nič nevedelo, zmeškal aj januárovú inaguráciu.
Späť do Venezuely Cháveza previezli len pred pár dňami, v médiách sa však už neobjavil.
