Ivan Lexa
Ivan Lexa
Ivan Lexa
Ivan Lexa nepodstúpil v zahraničí plastické operácie, vymenil však svoj chrup. Podľa informácií denníka SME si dal vraj vymeniť zuby. Minister vnútra Ivan Šimko túto informáciu potvrdil slovami: „Áno, aj ja som to počul.“
Naopak, reči, že bývalý šéf SIS nezmenil v Juhoafrickej republike identitu, sú podľa zainteresovaných výmyslami. Podobne ako Lexova bývalá sekretárka zo Slovenskej informačnej služby Ingrid Kučerová používal aj jej priateľ viaceré falošné mená.
Kučerová to vyriešila vydajom a stala sa z nej Ingrid Gelmanová, Lexa to podľa juhoafrickej polície riešil nepravými dokladmi.
Falošná identita siskárov
Zmena identity neznamená, že človek podstúpi drastickú zmenu vizáže formou sérií plastických operácií, ale že si zmení len imidž a najmä meno so základnými údajmi o svojej osobe. Najznámejším mužom s takouto zmenou identity je bývalý zamestnanec Lexovej SIS Oskar Fegyveres. Vďaka jeho výpovedi sa verejnosť už v roku 1995 dozvedela, že za únosom mladého Kováča do zahraničia stála vtedajšia tajná služba.
Podľa správy súčasného riaditeľa SIS Vladimíra Mitra šlo Fegyveresovi viackrát o život. Už krátko po výpovedi o zavlečení odišiel za hranice republiky, kde sa skrýval na viacerých miestach v rôznych krajinách. Keď za ním išli v roku 1997 do Švajčiarska Kňažko s Havlátom, sledovali ich viacerí príslušníci Lexovej SIS. Tak zistili vtedajšiu adresu Oskara Fegyveresa, zakrátko sa však vrátili do Bratislavy s odôvodnením, že sa im minuli financie. Mitro v správe uviedol, že siskári dostali strach, že Fegyveresa „ktosi“ zlikviduje, tak ako Róberta Remiáša.
To, či sa stal Fegyveres po zmene vlády v roku 1998 chráneným svedkom špeciálneho útvaru slovenskej polície, SME nikto nepotvrdil. Napriek tomu, že polícia už jeho výpoveď v kauzách Lexovej SIS nepotrebuje, môže mu, v prípade, že o to požiadal, pomáhať.
Ďalším spolupracovníkom SIS, ktorý žil v zahraničí so zmenenou identitou, bol Peter Krylov. Ten v roku 1994 vypovedal v kauze Technopol, v ktorej bol odsúdený, v nemeckom Mníchove. V novembri 1994 zmenil výpoveď a do celého prípadu namočil Michala Kováča mladšieho. Stalo sa to krátko potom, ako ho na jeseň 1994 tajne kontaktoval bývalý zástupca riaditeľa rozviedky SIS Milan M. Krylov potom natočil rozhovor aj pre Slovenskú televíziu.
Išlo o človeka, ktorý bol už v čase komunizmu spolupracovníkom ŠtB. Najskôr chcel žiť v Nemecku, potom mal podľa niektorých zdrojov získať falošnú identitu v USA.
Pod falošným menom a so zmenenými údajmi o svojej osobe vystupoval aj príslušník SIS Ján T., ktorý sa v lete 1995 podieľal na provokačnej akcii zameranej na kompromitáciu biskupského úradu. Pod legendou, že má záujem o odkúpenie triptychu Klaňanie sa troch kráľov, sa legitimoval ako švajčiarsky občan Thomas J. Grabner.
Tento príslušník SIS pracoval priamo pod vedením vysokopostavených riadiacich pracovníkov tajnej služby Jaroslava Svěchotu a Gejzu Valienta.
Zmenenú identitu majú desiatky Slovákov
V zahraničí sa nachádza niekoľko desiatok Slovákov so zmenenou identitou. Nejde len o mafiánov a korunných svedkov káuz, ale aj o ich rodiny. Až v deväťdesiatich percentách však ide o ľudí z prostredia organizovaného zločinu. Väčšina z týchto ľudí s falošnými menami a údajmi spolupracuje s políciou.
Tí, čo s políciou nespolupracujú, naopak, skrývajú sa pred ňou, nemajú pri objavení miesta pobytu veľké šance na utajenie identity. Slovenské policajné orgány ich po vypátraní vedia identifikovať s takmer stopercentnou istotou aj v prípade zmeny vizáže a podstúpenia plastických operácií. Ide o identifikáciu podľa hlasu, ktorý sa dá meniť len veľmi ťažko, ale aj podľa genetického trojuholníka.
Podľa riaditeľa odboru pátrania Jozefa Kromerinského sa to darí vďaka odobratiu vzorky DNA a jej spojení so vzorkami dvoch blízkych príbuzných podozrivého. Príbuznými môžu byť okrem rodičov alebo súrodencov aj deti, vzorky môžu predstavovať aj vlasy alebo chlpy. Ak potom tri vzorky DNA dohromady vytvoria trojuholník, ide určite o predpokladanú osobu.
Slovenská polícia získa v krátkej budúcnosti aj prístroj, ktorý bude identifikovať podozrivé osoby na základe spodobovania tvárí. Jeho hodnota je dvestotisíc eur. Funguje tak, že sa do počítača vloží niekoľko fotografií konkrétneho človeka, predloží sa aj súčasná tvár a počítač určí, či ide o tú istú osobu. Séria plastických operácií totiž môže konkrétneho človeka zmeniť tak, že ho voľným okom nerozpoznajú ani blízki priatelia. Takáto chirurgia však nedokáže meniť vzdialenosti jednotlivých častí tváre, preto je počítač postavený aj na matematických prepočtoch.
(dam, mož)
