Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom SME
PCHJONGJANG, BRATISLAVA. Teraz sú to blízki obchodní partneri, no začiatkom 70. rokov nemali medzi sebou Čína a Spojené štáty diplomatické vzťahy.
Zbližovanie sa začalo netradične – cez šport. Číňania pozvali do krajiny amerických stolných tenistov, Washington im to potom vrátil. A potom sa začali aj politické rokovania.
Ukloniť sa diktátorovi O niečo podobné sa teraz, aspoň podľa svojich vyjadrení, pokúša bývalý americký basketbalista Dennis Rodman. Legenda NBA navštívila Severnú Kóreu, diktatúru, s ktorou je Washington oficiálne vo vojne. Diktatúru, ktorá sa Američanom vyhráža zničením a podčiarkuje to jadrovými testami. Naposledy pred dvomi týždňami.
Čo Rodmanovi asi nepovedali
Dve tretiny Severokórejčanov hladujú. Státisíce ľudí žijú v pracovných táboroch. Len málokto má internet alebo mobil. Ľudí učia, že Severokórejčania sú nadradená rasa.
Bolo to dobre zinscenované divadlo. Rodman prišiel do krajiny na pozvanie magazínu Vice, ktorý o „basketbalovej diplomacii“ natáča dokument. Spolu s ním prišli aj štyria basketbalisti, ktorí odohrali prípravný zápas s miestnymi hráčmi.
Ešte pred zápasom sa Rodman prišiel „ukloniť“ diktátorovi Kim Čongunovi, ktorý sedel v hľadisku, opisuje zápas severokórejský denník Rodong Simun.
„Kim ho nechal sedieť pri ňom. Hľadisko a hráči sa potom začali radovať, že môžu byť na zápase spolu s lídrom,“ napísali noviny.
Rodman vyhlásil, že Kim, ktorý je basketbalovým fanúšikom, v ňom má „priateľa na celý život“ a že je skvelým vodcom, rovnako ako jeho otec a starý otec.
Rodman zrejme nevie veľa o hlade v krajine, o koncentračných táboroch a brutálnej povahe režimu. Svoju úlohu pre severokórejskú propagandu však zahral skvelo. Diplomaticky prelom asi tiež neurobil, ten môže spraviť len mladý Kim – ak sa vzdá jadrového programu.
Klaňať sa tyranom Podobne ako iní turisti zo Západu navyše podľa politológa Briana Myersa, ktorý sa venuje severokórejskému režimu, posilnil kult osobnosti Kimovcov. „Keď miestni vidia, ako sa Američania klaňajú sochám Kimovcov, len to v nich zvyšuje pocit nadradenosti režimu,“ cituje ho Washington Post.
