Nie sú to luxusné reštaurácie. Najlepšie jedlá v Izraeli podávajú v jedálniach, kde sa spolu stretnú politici so smetiarmi.
Hoci jazýčky Izraelčanov sú v posledných rokoch rozmaznávané všelijakými exotickými kuchyňami, fakt je, že máločo sa vyrovná nie príliš výstavným bufetom a vývarovniam.
Tam je jedlo ako od mamy. Mamy poľskej, maďarskej, iránskej či irackej.
A mnohé z týchto miest sa aj volajú U mamy. Alebo nesú meno svojich zakladateľov.
Stoličky tvrdé, chlieb mäkký
Ako legendárna telavivské jedáleň Batya. Stoličky sú tam tvrdé, ale chlieb mäkký. Husacia pečeň mastná ani málo, ani veľa.
Uhorkový šalát podávajú s kyslou smotanou ako u nás doma a v kapustovej polievke stojí lyžica.
A hlavne, tam sa skutočne najete a za svoje peniaze nedostanete len pekne naservírovanú porciu podávanú síce za zvukov klasickej hudby, ale výdatnú asi ako tri piškóty.
Batya sa naučila variť od svojej poľskej mamy. Najprv varila autobusárom, lebo ich garáže boli niekedy len na skok od jej jedálne.
Polievka, čo kedysi zahrievala chlapov pre nástupom na prvú jazdu, teraz tlmí prejavy prebdenej noci a alkoholu u telavivskej bohémy. A dobrou klientelou sú aj politici. Keď chcú vyzerať ľudovo.
V irackej jedálni na jeruzalemskom trhu tiež stretnete politikov, právnikov, obchodníkov. Svojimi drahými oblekmi derú masnotou napustené stoly a stoličky a pýtajú si dupľu.
Politici a smetiari
Pita sa nosí na stoly každé tri minúty, kuchár obrovskou naberačkou vyberá najtučnejšie kúsky jahňaciny z pikantnej omáčky.
Vedľa chlapíkov, čo zarábajú denne tisíce, sedia smetiari, ktorí skončili šichtu a prišli sa posilniť. Toto v žiadnej luxusnej reštaurácii nezažijete.
Je zrejmé, že trh a meniace sa stravovacie aj spoločenské návyky, bufetom a jedálňam neprajú.
Ich majitelia tiež starnú a ich deti málokedy snívajú o kariére, ktorá znamená vstávať o štvrtej ráno, aby už o šiestej bublala polievka.
