Berlín 22. septembra (TASR) - V Nemecku sa dnes ráno o 8.00 h začali celonemecké parlamentné voľby, v ktorých rekordných 61,2 milióna oprávnených voličov bude rozhodovať o ďalšom obsadení v poradí už 15. Spolkového snemu (Bundestagu) v povojnových dejinách Nemecka.
Vo voľbách kandiduje až 24 politických strán, z ktorých len maximálne päť sa pravdepodobne dostane do Bundestagu. Ďalšie štyri ministrany nekandidujú na krajinských a ani okresných kandidátkach, ale samostatne. Dovedna sa o priazeň voličov usiluje 3542 kandidátov. Približne 3,3 milióna mladých ľudí, ktorí dosiahli hranicu 18 rokov bude mať po prvý raz možnosť voliť. Nový Spolkový snem bude čo do počtu poslancov menší ako doteraz. Počet volebných obvodov sa totiž znížil o 29 na 299, čo znamená že v parlamente bude po volebnej nedeli sedieť len 598 poslancov. Volebné miestnosti sa zatvoria o 18.00 h a krátko nato zverejnia verejnoprávne televízne spoločnosti ARD a ZDF prvé prognózy.
Spolkový snem je najväčším demokraticky voleným parlamentom sveta. Od roku 1990 bolo doteraz v Nemecku až 328 volebných obvodov a teda dvojnásobný počet poslancov. Každý volič má dva hlasy - prvým hlasom volí svojho priameho kandidáta vo volebnom okrese a druhým volí kandidáta zo straníckej krajinskej kandidátky.
Tohtoročné voľby sa konajú v znamení tesných preferencií oboch najväčších parlamentných strán - vládnucej Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) a opozičnej Kresťanskodemokratickej a Kresťanskosociálnej únie (CDU/CSU).
Posledná piata politická strana - reformá postkomunistická Strana demokratického socializmu (PDS) dosahuje od 4 do 4,5 percentné preferencie. V prípade, že získa tri priame mandáty sa dostane do Bundestagu, napriek tomu, že neprekročí päťpercentnú hranicu.Vo voľbách kandiduje aj Komunistická strana Nemecka (KPD) a taktiež tri pravicovoradikálne strany - Republikáni (REP), Národnodemokratická strana Nemecka (NPD) a hamburská strana Schill. Ani jedna z nich nemá šancu prekročiť päťpercentnú hranicu potrebnú pre vstup do parlamentu.
Jeden deň pred nemeckými parlamentnými voľbami do Bundestagu tesne viedla vládnuca SPD vo všetkých piatich prestížnych nemeckých inštitútov na prieskum verejnej mienky. Pokiaľ do piatka sociálni demokrati so spolkovým kancelárom Gerhardom Schröderom viedli v preferenciách prieskumov inštitútov Infratest Dimap, Forsa, Emnid a Forschungsgruppe Wahlen v spolupráci s verejnoprávnou televíziou ZDF, od piatka tesne viedli aj v preferenciách Inštitútu Allensbach.
Väčšina nemeckých expertov sa zhodovala v tom, že išlo o najnapínavejší a najnerozhodnejší predvolebný boj, ktorý poznamenali časté zmeny preferencií, od roku 1949. Výsledok dnešných volieb je teda úplne otvorený.
Keby sa konali voľby v sobotu získala by vládnuca SPD až 37,5 percenta hlasov a opozičná CDU/CSU len 37 percent hlasov, uvádzal Allensbach. Koaličného partnera SPD - Spoločenstvo 90/Zelení by volilo 7,5 a najpravdepodobnejšieho spojenca únie - liberálov zo Slobodnej demokratickej strany (FDP) až 9,5 percenta respondentov.
Brány Bundestagu by zostali zatvorené pre reformných postkomunistov zo PDS, keďže by ich podľa Allensbachu volilo len 4,5 percent opýtaných. SPD síce, podľa Allensbachu viedla, ale čierno-žltá koalícia by podľa týchto preferencií získala až 46,5 percenta a súčasná červeno-zelená sociálnych demokratov so zelenými len 45 percent. V ostatných štyroch prieskumoch verejnej mienky naposledy viedla zase koalícia SPD so Spoločenstvom 90/Zelenými. Podľa Infratestu Dimap by takýto spojenec získal až 46,5 percenta a opozičná únia s liberálmi len 44,5 percenta.
Podľa Forsy by červeno-zelená koalícia získala 45 a čierno-žltá zase 44 percent. FGW a ZDF uvádza pre SPD zo zelenými 47 percent a pre úniu s FDP len 44,5 percentnú podporu. Posledný prieskum Emnid zase ukazuje, že súčasnú koalíciu by volilo dovedna 46 percent a opozičnú úniu s liberálmi 45 percent respondentov. Pri posledných preferenciách bolo viac ako isté, že pokiaľ sa dostane PDS do parlamentu, značne to skomplikuje koaličné rozhovory. Ani jedna z dvoch koalícií, by totižto nezískala viac hlasov, ako zvyšné tri parlamentné strany.
