Keď si dovolíme trošku čierneho humoru, môžeme povedať, že Česko je od minulého týždňa zasa o kúsok viac svetové. Máme svojho naštvaného šialeného atentátnika.
Ako ukazuje policajné vyšetrovanie, výbuch v paneláku vo Frenštáte, pri ktorom zahynulo šesť ľudí vrátane malých detí, zavinil jeden z nájomníkov.
Päťdesiatsedemročný muž robil roky svojmu okoliu zo života peklo. Už pred piatimi rokmi ho odsúdili na podmienečný trest za to, že na fasádu domu nastriekal nápisy haniace susedov. Bývalý väzenský dozorca a policajt neplatil nájomné, urobil si dlhy a v exekúcii nakoniec prišiel i o svoj byt. Do konca mesiaca sa mal vysťahovať. Namiesto úľavy sa však susedia v dome dočkali pekla.
Známe sú podobné prípady zo sveta, hlavne z Ameriky, hoci tam šialenci častejšie zabíjajú strelnou zbraňou. Keď spätne „listujeme“ ich životy, vidíme niekoľko výstrah a varovaní. Ako sme mohli prehliadnuť, že tu máme niekoho takého nebezpečného? Prečo ho bedlivo nesledovala polícia, prečo nebol v starostlivosti psychiatrov? Prečo nikomu nenapadlo, že sa tak dá zabrániť obrovskej tragédii?
Určite áno. Samovražedný atentátnik z Frenštátu bol známy nielen svojim susedom. Bol jedným z početných naštvaných, agresívnych hlasov, ktoré v internetových diskusiách ventilujú svoju bezvýchodnú nenávisť ku všetkému a všetkým. Nemali by sme proti týmto ľuďom zasiahnuť skôr, než spôsobia tragédiu?
Žiaľ, to nejde, ak chceme i naďalej žiť v slobodnej spoločnosti. A nemajú pravdu ani „analytici“, ktorí tvrdia, že tragédia vo Frenštáte je obrazom krízy a nespokojnosti v našej krajine.
Ich prejavy hľadajme inde, nie v izolovanom a strašnom incidente, ktorému, žiaľ, nejde predísť. Ani tým, že budeme preventívne zatvárať ľudí, ktorí sa správajú ako šialenci, a ani tým, že budeme chcieť nejako „liečiť“ celú spoločnosť.
Musíme so svojimi šialencami žiť, akokoľvek je to hrozné.
