Napriek tomu, že nemal maturitu a sprevádzala ho pochybná minulosť.
Nechcel, aby ľudia jeho meno čítali v novinách alebo poznali jeho tvár z televízie. A nechcel, aby sa hovorilo o jeho minulosti.
Tvár a meno skrýval, lebo sa bál únosu. Keď niekam išiel, používal podľa televízie n-tv mená ako Luigi Fontana a Berrard Dutoit. S majetkom, ktorý Forbes odhadol na 4 miliardy dolárov, by bol vzácnou korisťou.
Otto Beisheim (3.1. 1924 - 18. 2. 2013), najznámejší nemecký podnikateľ, skrýval aj svoju nacistickú minulosť. Nikdy ju nekomentoval.
Pár faktov, ktoré dokazujú historické zdroje, hovorí, že v roku 1942 narukoval do armády ako slobodník a až do konca vojny slúžil v ochranke nacistického vodcu Adolfa Hitlera. Mal dostať Železný kríž II. triedy. Keď narukoval, mal osemnásť, keď sa skončila vojna, mal 21 rokov a skončil v britskom vojnovom zajatí.
Začínal od začiatku, ale na dobrej strane Nemecka. Pred vojnou bol dobrý študent, ale jeho rodičia nemali peniaze, aby ho poslali na gymnázium.
Vyučil sa za obchodníka s koženým tovarom. Po prepustení zo zajatia mu našli prácu v jednej obchodnej spoločnosti, kde ho onedlho povýšili na prokuristu. V roku 1949 sa oženil s Inge a žil s ňou až do jej smrti v roku 1999. Nikdy nemali deti.
Nový veľkoobchod
Beisheimovi zmenila život cesta do Spojených štátov v roku 1960. Tam ho vo veľkoobchode nadchol princíp Cash-and-Carry, keď si obchodníci neobjednávali tovar na faktúru, ale prišli si poň do veľkoobchodu osobne a hneď zaň zaplatili.
O štyri roky neskôr otvoril Beisheim prvý takýto veľkoobchod pod značkou Metro v nemeckom meste Müllheime v Porýní.
Z Beisheima sa stal priekopník s citom pre vec. Ukázal sa ako výborný organizátor, keď na ploche 10-tisíc štvorcových metrov otvoril veľkoobchod, ktorý fungoval do desiatej večer a ponúkal obchodníkom v oddelených častiach potraviny a iný tovar. Mal svoj vlastný štýl vedenia, do bežných vecí sa nestaral a nechal riaditeľom pobočiek voľnú ruku.
V roku 1971 sa Metro rozšírilo do Francúzska a Rakúska, neskôr do Dánska a Talianska a malo obrat miliardu mariek. V roku 1985 to už bolo viac ako 18 miliárd mariek a v roku 2010 vypočítali zisk koncernu na 936 miliónov eur.
Dnes je Metro najväčším nemeckým obchodným koncernom s 2100 filiálkami v 33 krajinách, vrátane Slovenska. Zamestnáva 283-tisíc ľudí.
O minulosti mlčal
V obchode sa stal legendou, v živote mecenášom. Hlavne v Bavorsku, kde žil, financoval škôlky, školské projekty a ihriská, ale aj univerzitné orchestre či golfové ihriská.
V meste Koblenz podporoval súkromnú vysokú školu pre manažérov, ktorá nesie jeho meno. Využíval kontakty na politikov, pred krachom zachránil najväčšieho nemeckého mediálnemu magnáta Lea Kircha, keď financoval množstvo jeho filmov.
S majetkom a vplyvom strácal Otto Beisheim ostych z verejnosti. V roku 1988 dostal švajčiarske občianstvo a žil striedavo v Nemecku a počas zimy na teplej Floride.
Na svoje 80. narodeniny nechal v Berlíne vybudovať areál so svojím menom Beisheim Center s tuctom luxusných výškových budov v štýle 20. rokov, s kanceláriami, luxusnými bytmi a hotelmi Ritz-Carlton a Marriot. Stojí na Postupimskom námestí na hranici, ktorá počas studenej vojny rozdeľovala mesto i krajinu Berlínskym múrom.
S každou novou poctou pre Otta Beisheima bola spojená diskusia o jeho minulosti. Keď chceli po ňom pomenovať gymnázium v bavorskom Tegernsee, kde žil, alebo mu chceli dať čestný prsteň mesta Müllheim, kde založil prvý obchod Metro. On sa k minulosti nikdy nevyjadroval.
Tajomstvo o svojej minulosti si vzal so sebou. Jeho nadácia Brunswick o tom podľa agentúry DPA vydala vyhlásenie:
„Trpel nevyliečiteľnou chorobou a rozlúčil sa so životom v dôsledku beznádejnosti svojho zdravotného stavu.“ Priekopník a legenda nemeckého i medzinárodného obchodu odišla podobne tajomne, ako väčšinu svojho života žila.
